Začal som kopírovanie, len pesničiek bolo viac, tak som oznámil chlapcovi, aby prišiel neskôr. On však na to, že nemá kam ísť, či by nemohol počkať. S tým som súhlasil. Kopírovanie pokračovalo a chlapec, očividne ukecaný, začal debatu. Ale skôr ako dilaóg, to bol viac jeho monológ.
Chlapec: "Ujo, my sme doma štyria. Oco, mama, ja a mladšia sestra"
Ja:" Aha..."
Chlapec: "Oco a ani mama nikde nerobia, ale dostaneme od štátu 500 € za mesiac"
Ja: "......"
Chlapec: " Viete, polovicu prepijeme, pijem aj ja a aj moja mladšia sestra"
Ja: "...?."
Chlapec: "Ujo, aj vám dáva štát peniaze?
Ja: " Mne nie, ja si ich musím zarobiť"
Chlapec: "A to prečo nie? "......chlapec sa zamyslel a pokračoval: "...ale to musíte mať ťažký život"
Na túto vetu som už nebol schopný reagovať. Kopírovanie skončilo, dal som chlapcovi USB kľúč aj pamäťovú kartu. Chlapec odišiel a ja som veľmi dlho rozmýšľal nad tým jeho monológom, nad jeho filozofickými úvahami......
