Padlo nám celkom vhod presunúť sa z ťažkými sladkými vôňami nasiaknutého mesta do hôr. V nadmorskej výške viac než 3000 metrov nad morom, asi 100 km od Marakéša sa rozprestiera pohorie Atlas.
Pod jeho najvyšším vrcholom, Djebel Toubkal (4165 m n m), ktorý je mimochodom tretím najvyšším vrcholom afrického kontinentu vôbec, sa nachádza niekoľko rázovitých, vzájomne prepletených barbarských osád.
Korunuje im malebné typické sídlo prispôsobené svojimi službami štedrým, prevažne západoeurópskym turistom.
Ešte počas cesty sa zastavíme v sídle Charlesa Bronsona, ktoré bolo nedávno prerobené na menší hotel veľmi vysokého štandardu. Medzi červenými prašnými kopcami ešte stále neoplývajúcimi takmer žiadnou vegetáciou dosť veľké prekvapenie: V skratke - nad očakávanie príjemné.
A potom, na prebratie, túra pomedzi barbarské osady...
Malá, copatá, s tečúcim soplíkom pod nosom sa vyrúti zo školskej brány pomedzi skaly a kozy hore do osady. Plecniak Nike a najčernejšie oči na svete. Pri obchádzaní na mňa vyvalí veľké drzé oči. No keď sa rozhodnem ju odfotiť, rozchichoce sa a utečie. V rukách má oriešky pražené na cukre.. Kto má viac?
Za ňou beží vlastnými starosťami zavalený húf faganov (tečúce soplíky pod nosom majú s dievčatkom spoločné). Poskladali si zo škatúľ napodobeninu výbušniny a strašia dievčatá (niektoré prvky dospievania prekračujú kontinenty :). Šťuchajú do seba pokým zhora neuvidia ťažkopádným krokom schádzať mulicu obťažkanú veľkými farebnými kobercami. Na ich vrchu sedí asi štrnásťročný teenager (zvláštne ako mi v spojitosti s mulicou nejde toto slovo na jazyk). Vtom jedného z chlapcov napadne prezábavný nápad položiť atrapu na chodník pred mulicu. Najvyšší chlapec zo skupiny mu zakrátko strelí taký pohlavok že atrapa je z chodníka preč skôr než si ju stihne všimnúť jazdec na mulici. Darmo, prirodzená autorita najvyššieho je niečo proti čomu v tomto veku nie sú argumenty.
Na rohu domu tehlovej farby (ktorá je ako výlučná farba fasády zákonom prikázaná v celom okolí Marakéša) stojí mladík opretý o motocykel, ktorý, ako som si neskôr všimla, funguje na pohon jeho rýchlych nôh. Zalieča sa dievčine vešiacej prádlo na terase domu. Ťažko povedať či tá pri jeho slovách chytá červeň, kvôli šatke prehodenej cez tvár je to ťažké zistiť. V každom prípade mi je sympatické koľko času je chalan ochotný obetovať na rozhovor s ňou (popri sledovaní sme stihli hodinový obed). Škoda že som ich fotograficky nezachytila, ale prišlo mi nevhodné akokoľvek rušiť ich intímnu chvíľu.
Ešte závideniahodnejšie mi to prišlo asi o polhodinku, kedy obchodník na mulici za moju výmenu navrhol smiešnych 500 tiav. Najprv ma aj nadúvalo od pýchy, keď som sa ale neskôr zorientovala v miestnych pomeroch (rozumej reakcií miestnych na túto cifru), pôvodný dobrý dojem sa rýchlo vytratil. Pevne verím že dôvodom bola len barbarova pomsta za nekúpenie 10 minút prezentovaného koberca.
Pri zamýšľaní sa nad nachádzaním ďalších možných dôvodov ma pri schádzaní dole osadami omráčil pohľad na nohy asi štyridsaťročnej Maročanky ktorá okola mňa prebehla po krkolomných skalkách v šlapkách na tak vysokom opatku, až možno povedať, že kráčala vlastne členkom. Obdivuhodné...
Túra je korunovaná královským výhladom z barbarskej bašty:
A je váš súčasný kráľ dobrý? formulovala som včera otázku štrnástročnému sprievodcovi miestnym trhoviskom primerane jeho veku.
Jasné, povedal. Robí veľmi veľa dobrých reforiem. Hlavne voči ženám. Aha. Nečakaná odpoveď v kombinácii s mojou únavou ma trošku zbavili slova. Zajtra sa ho opýtam ako to teda myslel.
