Kreslila som rada odmalička. Poväčšinou som sa síce obmedzila na tváričky rovnakého typu, ale bavilo ma to stále rovnako. Predstava maliarskeho plátna, skutočných štetcov a olejových farieb - to však bolo iné kafe... Ani neviem, prečo som sa k tomu nikdy nedostala. Musela som počkať až na pozorný podarúnok od priateľa, aby som si konečne mohla vyskúšať, aký je to pocit, keď prvýkrát šmahnete štetcom po plátne (alebo teda po kartóne potiahnutom plátnom). Netrpezlivosť, prekvapenie, strach, že sa vám šmykne ruka... Poznávanie správania oleja na plátne naostro, bez teórie.
Postupne som začínala prichádzať na to, ako naň. A naše zoznamovanie sa stále nachádza v úvodnej fáze. A tak z času na čas skúšam. A maľujem si ako mi duša piští.
Svojím prvým obrázkom som si zamilovala žlté bodky a kvetinové veterníky.. krížom-krážom :)
Tak k tomuto som prišla ako slepé kura k zrnu. Pôvodne som sa chystala maľovať podľa predlohy jednej fotky, ale čím viac sa obraz vzďaľoval od predlohy, tým viac som túžila premaľovať ho celý na šedo - a nakoniec som neodolala. Následne som si overila, že aj na taký obraz sa stále dá maľovať - tzv. vrstvenie.
Pri svojom (zatiaľ) poslednom som sa nechala viesť len tým, na čo som farebne a obrazovo dostala chuť. Výsledok mi pripomínal motívy Pucciho šiat, kamarátka ho zas vnímala ako kraslicu (možno latinskoamerickú? :)
Pohľad z ľavého horného rohu:
Pohľad z pravého rohu:
A teraz zľava dole:
A sprava:
A teraz si to všetko zosumarizujme:
"Sambo-džungľa"
"Vesmírna psychedélia:
"Latinská kraslica"
