Ten mladý bol taký dobrý, že som aj pár dní po filme normálne uvažovala, či „to" náhodou nebolo naozaj. „Tým" myslím cit, ktorý sa medzi pätnásťročným Michaelom a tridsaťšesťročnou Hannou (Kate Winslet) rozvinul, i keď, založený v hojnej miere, na sexuálnej príťažlivosti. A to vôbec nevadilo. Sex bol živočíšny, ale v tom istom dobrom zmysle aj absolútne ľudský, prirodzený, dokonca veselý. Rovnako ako všetky ostatné zážitky, ktoré sa poväčšinou odohrávali len za stenami skromného Hanninho bytu. Tak trochu úchylárna, tak trochu to, po čom niekedy túžil asi každý.
Michael s Hannou síce začali začali z opačného konca, ale zakrátko ich pohltili aj celkom iné zmysly, než len tie telesné. Neoddeliteľnou súčasťou ich radovánok bolo Michaelove čítanie svetovej klasiky. Vo vani, v posteli, v kuchyni pri varení... všade tam bol Michaelov prednes pevnou súčasťou ich spoločného programu. Rovnako pravidelne ako to, že prvé Michaelove kroky vždy viedli zo školy priamo ku dverám Haninho bytu.
Zo zrejmých dôvodov sa však takto idylicky nedá pokračovať donekonečna. Príbeh sa však rozhodne neodvíja „len" v rovine riešenia konfliktu nevyrovnanej lásky mladučkého chlapca a ženy v tých najlepších rokoch. To by bolo príliš jednoduché. To, že sa milujú (predovšetkým že miluje Michael), vidíte, a nepotrebujete to nijako riešiť. Postupne si ale všímate náznaky, ktoré našepkávajú, že zádrheľ môže byť niekde celkom inde. Len neviete z čoho pramení...
Odpoveď vám poskytne až budúcnosť, kedy sa osud Hanny a Michaela znovu pretne. Zrazu všetko zapadne ako skladačka. Aspoň formálne. Michaela totiž „staronové" zistenia úplne rozložia a rozjatria rany, ktoré sa snažil ako-tak zaplátať vo víre života vysokoškolského študenta. Avšak leto, kedy mal pätnásť, sa mu z pamäte vymazať nikdy nepodarilo a natrvalo poznačilo celý jeho život.
Napriek tomu, že pri tomto stretnutí nebude mať dosť síl na akúkoľvek konfrontáciu s Hannou, bude si dedičstvo ich spoločného leta so sebou niesť aj naďalej a prídu okolnosti, za ktorých sa znovu odhodlá prekvapiť ju tým, čo ju kedysi vedelo tak potešiť. A pustí sa do toho s citom, ktorý voči nej za celé tie roky vôbec neochabol, aj keď sa o to snažil.
Tento film sa zvykne hodnotiť ako konflikt boja vlastného svedomia so svetskou spravodlivosťou, čiže zákonom a myslím, že je to jedno z jeho posolstiev. Pre mňa bol však ešte čímsi iným. V prvom rade to bol pocitový „flashback" - okamžité vybavenie si pocitov a sekúnd, ktoré vás kedy ovplyvnili a stále si ich pamätáte, vrátane ich „pachovej kulisy". Druhým silným momentom bolo absolútne odovzdanie sa Michaela Hanne a ich vzťahu. Iste, v pätnástich rokoch počin možno nie tak ťažký. Každopádne sila toho pocitu v ňom stále zostala a to bol podľa mňa práve dôvod, pre ktorý nedokázal leto s Hannou jednoducho zaradiť medzi dobrodružstvá svojej mladosti. Niektoré stretnutia v živote sú totiž tak rozhodujúce, že ich význam nevymaže ani tridsať rokov života. A to, že ste pri nich mali možno len pätnásť, tak ako Michael, pritom nehrá nijakú rolu.
Hlavné postavy:
Mladý Michael Berg: Absolútne fantastický David Kross (1990)
Starší Michael Berg: Ralph Fiennes
Hanna Schmitz: Kate Winslet
Profesor Rohl: Bruno Ganz
Réžia: Stephen Daldry
Scenár: David Hare
Námet: Bernard Schlink, autor knihy „The reader" (1995)
http://www.thereader-movie.com/
