Ľudia budú najrpv tlmene plakať, okolo vydesených očí sa im budú černieť zaschnuté slzy beznádeje. Čelá zvraštené od zadúšajúcej bolesti duše, ruky dotrhané z hrdzavého pletiva na tom riedkom plote. Nikto z ľudí brat...
Zúfalstvo im nedovolí dýchať, dúfať, myslieť. Budú od strachu kvíliť a krvavými rukami si chytať čelá. Budú si pchať nosy pomedzi škáry v plote aby zachytili aspoň vetrom odrazenú vôňu tej vodnej hladiny...
Dali by všetko za to môcť sa holou kožou na ukazováku dotknúť tej zelenej hladiny. Nechať vibrujúcu vodu vsiaknuť medzi póry na prste aby im nadýchla celé telo. Aby im do uší zrúkli ohlušujúce decibely svrčkovho koncertu a lýtko pošteklil trs trávy.
Blízkosť rybníka ich mučí. Kňučia od nešťastia...
Vtedy príde on.
V dlhom čiernom plášti, so štrngajúcimi kľúčmi zavesenými na vrecku modrých Levisiek.
Pohoďácky sa pristaví pri vchodovej bránke a bude si oči slastne popásať na túžobných pohľadoch tých bezprizorných hadov schopných od pološialenstva urobiť čokoľvek.
Zavrie dvierka na závoru a ukáže rukou doprava: "Tam máte bazén."
