Celá cesta domov z Bratislavy prebiehala až nadmieru pokojne. Už-už som bola v tom že tentokrát to prebehne v príjemnej predvíkendovej pohodičke až domov, keď som sa rozhodla natankovať pri Levickom Tescu. Až do vtedajšieho večera som bola v tom, že bežný priebeh tankovania vyzerá tak, že pristavíte auto, natankujete, zaplatíte a idete preč. Takto som sa to chystala uskutočniť aj ja, keď zrazu, ako som sa po dotankovaní chystala k pokladni, začala pani v aute za mnou nervózne vytrubovať. Pomyslela som si, že snáď to nebude patriť mne (veď prečo by aj...)? Pri platení som si však všimla, že opak je pravdou. To už pani hystericky vykladala mojej sestre, čo si to dovoľujeme a nech sa láskavo odpraceme niekam (len upresním, že zaplatiť som išla okamžite po tom, čo som dotankovala a dokonca ani pri pokladni okrem mňa nikto nestál, čiže moja pomalosť rozhodne nebola tým, čo ju mohlo popudiť). Navyše, pri stanovišti predo mnou nebolo žiadne auto a pani mala fúru miesta (keby v nej samozrejme nebolo toľko samonasieracej chuti) na to, aby sa tam v kľude posunula (možno by jej tých 20 ušetrených sekúnd naozaj na niečo bolo...).Keď som po zaplatení nechápavo vyšla von, začala som mať pocit že som asi v inej krajine. K hysterickej pani sa pridal ďalší pán (ktorého motív som už vôbec nepochopila, keďže si spokojne tankoval vedľa). Že či si myslím že majú všetci toľko času (?!). Takmer som sa rozosmiala pri predstave kam sa len práve tento pán (ktorého typ a značku auta bolo ťažké odhadnúť... v zásade ho najlepšie vystihuje opis „ po domácky vyrobené čosi“ ) potrebuje v piatok o pol ôsmej večer o život ponáhľať. A hlavne, keď som na pumpe všeho všudy (aj s mojím drzím rozhodnutím ísť platiť ihneď po natankovaní) strávila cca 8 minút. Rozmýšľala som nad ich zdesením ešte asi tak hodinku. Je normálne aby sa na vás niekto takto oboril (keby aj hneď meškal na dôležité stretnutie)? Alebo som premeškala zmenu ktorá nedovoľuje ísť na pumpe zaplatiť hneď po natankovaní? Je snáď bežnejšie auto ešte raz niekam inam preparkovať a potom ísť zaplatiť..? Som divná ja..?
Ďalší „dušu hladiaci“ zážitok sa mi pritrafil včera, pri ceste späť do Bratislavy. Prechádzala som práve dlhší, takmer bezzákrutový úsek trasy Levice – Vráble, keď som sa rozhodla predbehnúť pomalé auto predo mnou. Ten istý zámer mala pravdepodobne nervózna vodička terénneho Mercedesu tesne za mnou. Moje rozhodnutie predbehnúť auto tesne predtým ako sa tak rozhodla urobiť ona (navyše, pri mojej neospravedlniteľnej neschopnosti urobiť tak za rýchlosti cca 130 km – čiže tak aby som ju v jej spanilej jazde ani najmenej neobmedzila) ju vytočilo do takej miery, že pri následnom predbiehaní môjho auta (a neustále zapnutých diaľkových svetlách asi z dôvodu, aby som si svoj prečin do hĺbky uvedomila) spomalila, aby mi predviedla kúsok, ktorý je odvčera zaradený v kronike mojich najbizarnejších cestných historiek. Viem, že značka môjho auta u ľudí tohto typu asi rešpekt nevzbudzuje, ale neviem čo za ťažký vnútorný problém musel túto cca 45 ročnú udržiavanú ženu dohnať k tomu, aby obetovala kus svojho cenného času na to, aby šla viac než nerozumne dlhý čas tesne vedľa môjho auta, stiahla okienko, nechala aby jej vietor rozkokošil starostlivo natupírovaný melír, predviedla mi gesto vztýčeného prostredníka asi z 20 rôznych uhlov a tak neuveriteľne agresívne, ako to len v kontraste s jej dovtedy decentným zovňajškom šlo, mi začať nadávať dokola-dokolečka jedným a tým istým vulgarizmom, nepríčetne na mňa zazerajúc.Jej prejav ma natoľko šokoval, že som sa nezmohla absolútne na nič. Myslím, že som mala počas jej predstavenia aj otvorené ústa. Sestra na vedľajšom sedadle v tom našla dokonca isté pobavenie a okrem vypleštených očí jej vytiahlo aj kútiky. No ja som sa ešte asi polhodinu bez srandy triasla. Čo je to za človeka, schopného predviesť niečo tak agresívneho? Dokonca žena v rokoch? Kde v diaľke môžu asi tak končiť hranice jej správania..?
A tak zbieram zážitky. Najbližší víkend do zbierky asi nič nepribudne, keďže sa domov nechystám. Nepochybujem ale, že aj v Bratislave sa pritrafí nejaký ten agresorko a spríjemní deň. Vopred ďakujem.
