Naozaj mám niekedy pocit, že inak ako "vecou" sa už ani vyjadriť nevieme...
Sú VECI medzi nami...
VECI verejné, súkromné, háklivé...
VECI robíme, tvoríme, dokonca cítime...
.. občas si povieme "to je VEC "..
niekedy treba VECI poriešiť.. .
tí, čo už poriešili, sú "za VECOU."..
pohoďáci zas nad VECOU...
sú VECI, o ktorých sa nebaví..
sú VECI komplikované, ošemetné..
občas ideme radi "na VEC"
tuším že jeden VEC aj spieva...
a občas môže byť VECOU fakt všetko..
Napadlo ma to včera, keď som počúvala rozhlasovú reláciu, v ktorej mladý umelec z Nitry prezentoval netradičný spôsob kompozície výstavy. Diela neboli vystavené klasicky, ale zakomponované do samotného priestoru (v rámci okien, dverí a podobne). Celý nápad pôsobil fakt zaujímavo, čo ma ale zarazilo, bolo to, ako vystavené diela opisoval ten chalan. Doteraz neviem či sa jednalo o sochy (predpokladám že áno), pretože ich po celý čas nenazval inak ako "veci". Miestami to bolo až zábavné, ale pozornosť to pritiahlo. Usudzujem že sa jedná o ďalšiu slangovú vychytávku...
...to už je "jaká vec"?
Ozaj, pamätáte sa kedy sa k nám vkradla tak sprofanovaná "pohodička" a "kokso" (či kokos/z) ? Mne sa "kokso" viaže s obdobím nejakých 12 rokov dozadu... a "pohodičku" spájam s koncom základnej školy..
