Práve teraz vstupujem do obdobia, keď mi tak skutočne, prakticky chýbaš. Až teraz mi padajú tie naozajstné, každodenné slzy. Keď sa mi darí, keď som šťastná... a chcem sa Ti pochváliť. Keď mám kopu noviniek, ktoré zrazu nemôžme spolu prebrať. Keď sa nemôžem tešiť na to, ako sa pri nich asi zatváriš. Či potešia aj teba, alebo mi dlhým skúmavým pohľadom a zdvihnutým obočím naznačíš, čo si o tom v skutočnosti myslíš.
Keď už nemám byť prečo nervózna z tvojich pochybovačných otázok, ktoré len dokazujú, ako ma máš rád. Keď si už nemôžem vychutnať ten pocit, že si rozumieme aj bez slov a že to, čo cítim, mi čítaš z očí....Keď už na mňa nemôžeš spiklenecky žmurknúť... Tak by som Ti porozprávala čo nové, že sa mi darí v práci... A ty nato niečo v zmysle, že v osemhodinovom sedení za stolom musím byť určite preborník., o tom niet pochýb. Teraz si tieto tvoje vtipné komentáre musím domýšľať...
Dnes, v dobe rozvrátených rodín, som ja mala starkého, ktorý ma ľúbil tak, že si dátum každej mojej skúšky pamätal naspamäť. Starkého, ktorý napriek tomu, že neustále pracoval, neváhal v sobotu ráno o šiestej vstať, zaviezť ma do 80 kilometrov vzdialenej školy, počkať kým mi neskončí vyučovanie a zase ma zaviezť domov. A pritom mať celý čas na tvári úsmev a chuť rozoberať všetko možné...
Ani nevieš, starký, ako veľmi som sa tešila na promócie, kde by si si konečne vychutnal ovocie za to všetko... Bola by som strašný macher a ty na mňa taký pyšný... A dobiedzal by si, že tomu nemôžeš uveriť – leňoch ako ja skončil vysokú... No ja by som napriek tomu videla, že sa ti lesknú oči a potešilo by ma to ako nič na svete. Samozrejme, slzu by si nakoniec nepustil. Veď si predsa chlap :)
Starký, ktorý nikdy nezabudol na narodiny, ani na meniny... A taký, že som sa s ním vedela nasmiať ako s málokým. Starký, ktorý mal na všetko odpoveď a s ktorým jediným ma bavilo štrngať si s domácou a rehotať sa pritom na plné hrdlo. Veľmi som sa tešila, ako ma raz vykrútiš na mojej svadbe (kde si samozrejme vezmem takého, ktorý si ma podľa teba bude konečne hodný) ... Ako sa nahodíš, budeš veľký fešák...
Ani nevieš, ako si vyčítam že som sa Ti pred operáciou neozvala. Ako mi je to strašne ľúto a chcela by som to vrátiť späť. Ako mi je ľúto, že som Ti nikdy priamo nepovedala, ako veľmi Ťa ľúbim a vážim si Ťa. Ako mi je ľúto, že si odo mňa nepočul, čo všetko pre mňa znamenáš. Uvažovala som o tom, či tento list uverejniť, všetko je v ňom veľmi veľmi osobné... Ale akoby som mala pocit, že takto sa to k tebe určite dostane... Okrem toho, poznala som Ťa aspoň tak ako ty mňa, a viem, že by si sa potešil. Chýbaš mi starký, veľmi. A stále Ťa nosím v sebe.
P.S.:A ozaj, mamina mi povedala, ako strašne si sa opil, keď som sa narodila. Musela som sa smiať, keď mi opisovala, že si sa do nemocnice dobíjal dovtedy, kým Ti ma neukázali. A potom si zahlásil : „Uj, dáka je čierna... „
