Tento článok nebude o istej pomerne hlučnej menšine, ale skôr o referende, konkrétne o referende na Kryme, ktorého štvrté výročie si v týchto dňoch si pripomíname. O odtrhnutí Krymu a jeho pripojeniu k Ruskej federácii sa toho popísalo pomerne dosť. Niektorí to považujú za anexiu, porušenie územnej celistvosti Ukrajiny, porušenie Budapeštianskeho memoranda, pre niektorých je to prejavenie práva národa na sebaurčenie, vôľa ľudu a, hlavne, návrat Krymu do Ruska.
Menej sa však hovorí o samotnom referende, konkrétne o otázkach na ňom.
Vo všeobecnosti je to s referendom tak, že sa voličom ponúkne otázka a jednou z odpovedí buď hlasujú za zmenu, alebo sa druhou odpoveďou nič nezmení. Jedným z najväčších problémov iniciátorov referenda býva správne zvolená otázka, predovšetkým, aby bola jednoznačná. Napríklad by nemala byť položená záporná otázka: Ste proti vstupu SR do NATO? Keď chcem povedať Severoatlantickému paktu nie, prečo by som mal odpovedať ÁNO? Ja chcem povedať NATO NIE. Na Slovensku sa preto všetky otázky na referende začínali nasledovne:
2x Súhlasíte, aby ...
10x Súhlasíte s tým, aby ...
3x Ste za ...
3x Ste za to, aby ...
Na výber vždy bola buď možnosť Áno alebo Nie s možnosťou vyznačenia len jednej odpovede. Ak by nebola vyznačená žiadna odpoveď alebo obidve, hlasovanie by bolo neplatné. Vo všetkých slovenských referendách odpoveď Áno znamenala zmenu a odpoveď Nie nemenila súčasný stav.
Ako to bolo na Kryme? Zaujímavý je už aj samotný fakt vyhlásenia referenda. Najprv miestny parlament 27.02.2014 určil, že referendum sa bude konať 25.05.2014 spolu s voľbami prezidenta (ukrajinského). Prvého marca sa dátum konania zmenil na 30. marca a 6. marca sa dátum opäť zmenil, tentoraz už na 16. marca. Tento dátum sa už ďalej nemenil, na predreferendovú kampaň tak od schválenia konečného dátumu ostalo len 10 dní a od prvého oznámenia o konaní referenda do dátumu referenda neprešiel ani mesiac.
Pre porovnanie, referendum o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa konalo 23. júna 2016, prípravy k nemu sa začali v roku 2015 a dátum bol oznámený 20. februára 2016. Voliči mali 4 mesiace na rozhodnutie. Referendum o nezávislosti Škótska sa konalo 18. septembra 2014 a dátum bol po dohode na najvyššej úrovni oznámený 21. marca 2013, voliči mali rok a pol na porozmýšľanie.
Ako to bolo s otázkami?
Škótsko: Should Scotland be an independent country? S možnými odpoveďami YES a NO s jednoduchým návodom, aby sa vyznačila krížikom len jedna odpoveď. Pôvodne sa otázka mala začínať „Do you agree ...“, ale takto zvolenú otázku považovali za navádzajúcu na kladnú odpoveď a preto sa zvolila neutrálnejšia forma.
Spojené kráľovstvo: Otázka bola poňatá netradičnejšie bez možností ÁNO a NIE ale s vyznačením vybratej viacslovnej odpovede. Takto zvolená otázka aj s odpoveďami vzišla z 56-stranovej analýzy, ktorú si dala vypracovať volebná komisia a je to skutočne pomerne zaujímavé čítanie. Otázka znela: Should the United Kingdom remain a member of the European Union or leave the European Union? Odpovede: Remain a member of the European Union / Leave the European Union s prázdnym štvorčekom na vyznačenie odpovede vedľa obidvoch možností.
Ako to bolo na Kryme?
Hlasovací lístok bol trojjazyčný s návodom, aby volič vyznačil ľubovoľným spôsobom v štvorčeku tú odpoveď za ktorú hlasuje. Boli položené dve otázky a vedľa každej z nich jeden štvorček. Voliči neodpovedali ÁNO alebo NIE ani nevyjadrovali súhlas s jednou z odpovedí ale vyznačovali súhlas s jednou z dvoch otázok. Otázky zneli:
Вы за воссоединение Крыма с Россией на правах субъекта Российской Федерации?
Вы за восстановление действия Конституции Республики Крым 1992 года и за статус Крыма как части Украины?
Ste za zlúčenie Krymu s Ruskom ako subjektu Ruskej federácie?
Ste za obnovenie platnosti ústavy Krymskej republiky z roku 1992 a status Krymu ako súčasti Ukrajiny?
V ústave z roku 1992 so hovorí o Kryme ako súčasti Ukrajiny. Ústava bola prijatá 6. mája 1992 a prvý krát bola novelizovaná už v priebehu toho istého roku 1992, potom ešte dva krát v roku 1994 a v roku 1995 bola nahradená novou ústavou. Počas konania referenda v roku 2014 už platila ústava z roku 1998. Z druhej otázke referenda nebolo jasné, ku ktorej verzii ústavy roku 1992 by sa mal Krym vrátiť, prvej z roku 1992, novelizovanej v roku 1992 alebo po jednej či druhej úprave v roku 1994.
Hlavný problém je však iný: Na hlasovacom lístku sa vôbec nepočítalo s možnosťou NIE, voliči nemali možnosť hlasovať za odpoveď, ktorou by sa nič nemenilo. Prvá otázka ponúkala, aby sa Krym stal súčasťou Ruska a druhá ponúkala zmenu ústavy. Ak volič nechcel nič meniť, nemal žiadnu možnosť ako hlasovať, keďže tam chýbala možnosť odmietnuť zmenu. Ak by vyznačil obidve odpovede alebo žiadnu, hlasovací lístok by bol neplatný. Pre autorov referenda preto samotné referendum vôbec nebolo dôležité, rozhodnutie už bolo urobené a ani nemali snahu o zachovanie náznaku zákonnosti pri hlasovaní.
Ak by podobné referendum bez možnosti povedať NIE bolo na Slovensku, s určitosťou môžeme predpokladať, že náš ústavný súd by takéto referendum nepovolil. Ukrajinský ústavný súd sa tiež vyjadril proti konaniu referenda, ale on sa nemusel ani zaoberať znením otázok, stačilo poukázať na rozpor s ukrajinskou ústavou. Odôvodnenie v jazyku ukrajinskom, ruskom, anglickom.
Preto mám pre zástancov referenda otázku, ako mal hlasovať niekto, kto nechcel nič meniť, kto chcel, aby Krym ostal súčasťou Ukrajiny s v ten deň platnou ústavou?
Môžeme sa na to pozrieť aj ináč. Medzi zástancami pripojenia Krymu k Ruskej federácii je pomerne veľa ľudí s negatívnym postojom k ľuďom, ktorých priťahujú osoby rovnakého pohlavia. Ak chceme pripojenie Krymu k Rusku odvodiť od slobodného prejavu vôle na referende, môžeme sa opýtať, ako by sa nám páčilo referendum, kde by tiež nebola možnosť povedať nie. Ako by si splnili svoju občiansku povinnosť zástancovia krymského referenda a ako by hlasovali na referende, kde by mali možnosť schváliť jednu z nasledovných možností:
Súhlasíte s manželstvami osôb rovnakého pohlavia?
Súhlasíte so zavedením registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia?
