Za tmy sme dorazili k hotelu S.E.N. Pekne zrekonštruovaný zámok. Stropy dosť nízke a aj izby neveľké. Tak som začal pátrať, čo to bolo keď to ešte nebolo. Milá recepčná nás informuje, že hotel dokončil v roku 1996 americký podnikateľ Dr. Steve E. Watson, ktorý mal predkov v Čechách. V „Google“ pod tým istým menom figuruje významný americký kardiológ a ďalej , že „Výstavbou moderního zámečku si splnil svůj sen nabídnout všem návštěvníkům a hotelovým hostům odpočinek, sportovní vyžití i příjemné pracovní prostředí. A inde, že Hotel S.E.N. „se v posledních letech stal pro majitele noční můrou. Loni prodělal přes 18 milionů korun“.
Taký hotel na zelenej lúke, to muselo stáť kopec peňazí. Pôvodne vraj chcel zrekonštruovať neďaleký hrad Konopište, ale české úrady nevyhoveli. Pátrať v Konopišti sa nám nechce a tak padol typ na výlet do Hrusic. Ešte v Senohraboch v štýlovej staničnej krčme sa dozvedáme, že majiteľa stretnúť nie je ľahké - „ od jisté doby záhadne zmizel a není po něm ani stopy . ..a prej v hotelu od té doby straší!!!“
Moje pátranie sa presúva do Hrusic. Rodný dom na obrázkoch už nestojí, no z krčmy (na obrázku) vyrážame do rodinnej vily, kde je teraz Pamätník Jozefa Ladu.
Maľoval to čo mal rád - obyčajné dedinské prostredie, svoj rodný kraj, vo všetkých ročných obdobiach, každodenný život remeselníkov a roľníkov, krčmové veselice a bitky. Jeho venovanie, láska k domovu a najmä k svojim deťom je v jeho obrazoch bezhraničná. Mikeš, Osudy dobrého vojáka Švejka, Ladovy veselé učebnice, O chytré kmotře lišce, Bubáci a Hastrmani. Popri tej romantike života bežného človeka ma však zaujali tí, ktorí to obvykle kazia. Karikatúry vojakov, úradnikov a „financov“ - zásadne v uniformách s fúzami a rozhodným vojenským krokom - odhodlaní splniť hocijaký príkaz mocipánov . Ako lepšie by sa dala zobraziť súčasná exekutíva a výkonná moc na Slovensku a v Čechách?
Jozef Lada maliar, objavil identitu a krásu svojho rodiska a venovaním svojho diela dal šancu svojim rodným. Jeho dielo sa stalo symbolom a základným kameňom pre vybudovanie cestovného ruchu v mikroregióne- Laduv kraj. Dr. Steve E. Watson prišiel z Ameriky s dobrými úmyslami – tvrdohlavosť s akou bojoval s úradmi o svoj S.E.N. to potvrdzuje. Snáď ho inšpiroval pre novú lokalitu svojho sna aj tento Ladov obrázok so starým hradom - „možno v Hrusiciach“.
Obaja - Lada aj Watson , dobre poznali byrokraciu moci. Jeden ju maľoval a druhý sa snažil s ňou bojovať . Ak by sa tí dvaja stretli v spolupráci, bol by dnes vidiecky turizmus v Ladovom kraji oduševnene premyslený –schopný uživiť nie len okolitý región. Zahraničných turistov by bolo možno 2 x viac a jeho rodáci by menej lamentovali nad svojim osudom v krčme s hracími automatmi. To by bola skvelá ukážka realizácie amerického sna a pomoci pre český región.
A čo sa stalo so snami mnohých našich „hrdinov slovenského podnikania“ ? Vybavil sa mi môj vymyslený príbeh spred desiatich rokov o typickom posttotalitnom biznismenovi Emilovi Jakovienkovi - privatizérovi hotela Karpatský Hrb. Arogancia k hosťom a zamestnancom, neznalosť prostredia a potrieb vlastnej služby, klientely a diletantstvo v riadení . Z vidiny rýchleho zbohatnutia – zákonitý krach! Chýbal tu duch Dr.Watsona – ale stále tu straší duch Mr.Hopkinsa amerického Slováka z prípadovej štúdie a jeho varovanie : „V päťdesiatom to bol štvorhviezdičkový hotel, ale odkedy ho má ten Emil, ani pes po ňom neštekne“ [1] .
Aby sme si však „spomienkami na realitu“ nepokazili Vianoce a zimné prázdniny aspoň sme stihli rýchlo nakúpiť pod stromček knižky a po večeroch si s deťmi pripomínali príbehy od Jozefa Ladu.
[1] Finančný manažment „Materiály k rezidenčnej škole“ City University Bratislava 2004
