K večeru sa chýli práve
hlávky musia skloniť v tráve.
Bez otca a bez mami
veru horko plakali.
V tom však vôňu medu z lesa
vetrík privial im do nosa.
Či sa im to iba marí?
Domček sa tam zjavil malý.
Či sa im to sníva vari?
Pardubický perník praví
bielim cukrom cifrovaný.
Idú Janko s Aničkou
cez dvor plný cukríkov.
Hašlerky, krovky, bonpari
už majú úsmev na tvári.
Malinovka tam tečie vo fontánke
ako je dobre v tejto rozprávke.
Tehly z čistej čokolády
dostali ich do parády.
Aké dobré sú tie šindle
netušia v tom žiadne švindle.
Chutí im Perníková chalúpka celá
majú už v sebe sladkostí veľa.
Pre Janka a Aničku je to skúška
uvidíte deti, ako ich ešte budú bolieť brušká.
Keď lízali z cukru okná
zbadala ich babka hrozná.
Vyškerila svoju tvár
ukázala zubov pár.
„Poďte deti sem do dvier"
ponúka ich z bonboniér.
Čiernu vranu má na pleci
čierna mačka spí na peci.
Strachom deti skameneli
ako malý naleteli.
Nenahmatal by si im tep
babe Kinge sadli na lep.
Aničku dala do komôrky
a Janíčka do postieľky.
„Ešte máš malú nožičku
daj si modrú kašičku.
Zeleru si zajec vňať
nožička ti bude stáť."
Medovým motúzom, zviazala mu ruky
a robila strašnéé muky.
Trápi chlapča poriadne
až sa vznáša v nirváne.
Lieta si tam na palici
vrtko skáče na jej špici.
Vo vzduchu sa otočí
Janíčka nám pripučí .
Sadne mu na tváričku
chlapec volá mamičku.
Ťažko znáša túto tryznu
ako čmeliak líže bliznu.
Zvykaj si Janko len sa tráp
zatni zuby, ako veľký chlap!
Janko poslušne leží v pozore
Anička vracia v komore.
Hlavičkou búcha o stenu
spolu s bosorkou, obe stenú.
Bračeka pekne prosí „otvor mi"
ide z nej perník, všetkými otvormi.
Pred strigou sa nedá nikam schovať
dokedy len bude, Bože, táto hrôza trvať?!
Ráno chlapec vyšťavený
pri peci je postavený.
Baba Kinga strapatá
na oheň len prikladá.
Mäska sa jej žiada jesť
dieťa malé, nevinné, by chcela piecť.
Ražeň má už nachystaný ako treba
a veľkú lyžicu, na pečenie chleba
tú tiež.
„Nože milý Janíčku
sadni si na lyžičku."
Dieťa dobré ako z cukru
keď to treba, vie si dupnúť.
„Ale ako babka ako
nauč ma aj toto dáko?!"
„Ukážem ti teda šecko
pozeraj sa, hlúpe decko!"
Keď si sadla na lopatku
išlo všetko po poriadku.
Janko s hlavou otvorenou
sotil starkú do plameňov.
Našiel pre ňu dobré miesto
pečie strigu, ako cesto.
V peci praská
kľaje babka.
Už ju lámka nebolí
z komína sa kundolí.
Ak sa vráti, nech som pápež
podcenila našu mládež.
Bosorka je chrumkavá už
a z chlapčeka hotový muž.
Idú Janko s Aničkou
kráčajú za mamičkou.
Janík s tvrdou paličkou
a Anička s maličkou.
Domov sa už poberajú
lesné plody oberajú.
Slnko svieti, vetrík vanie
niet nad zdravé stravovanie.
Rozprávka je ukončená
čierna mačka, pripečená.
...Anička má rada svoju bábiku
Janko ľúbi Aničku.
Občas idú spolu za les, na lúku
dojedajú perníkovú chalúpku.
Už ju majú skoro celú v žalúdku.
Milé deti!
Obraciam sa na vás s vyhlásením
všetkého s mierou, stále vravím.
Zeleninka a ovocie je tá vhodná strava
nie sladkosti jesť vyše práva.
Tak to už na svete chodí
aj dobrého veľa škodí.
Janko a Anička boli rúči
teraz sú už riadne tučný.
Berte vážne varovanie
želám všetkým, sladké spanie.
čo práve pozerám
Ja viem, že nie každý musí Nogu a Skrúcaného ale môže.
