MATEJ A „OPÁT" Z KAMEŇICE
Kameňica
je deďinka v horách
prejdeš ju za chvíľu
aj na bosích nohách.
Na 3-krát kameňom
celú prehoďíš
všetkého málo tam
len skál nazviš.
Škoda tím kameňom
na zemi sa váľať
katedrálu, kláštor
kostolňík chce stavať.
Pred kráľom Matejom
v jeden deň zastane
biele ruki spína
na čiernej sutane.
Kráľ žiadosť vipočul
vína si naleje
opátstvu v deďine
nedáva nádeje.
"Kameň mať nestačí
ba aňi zlatí grál
povedz mi pán farár
čo si dnes mislí kráľ?"
Koľko je dve a dve
sluha ten dobre vie
na prvú otázku
pravďivo odpovie.
"Pred kráľa v paláci
dostať sa dá len ľsťou
kostolňík v habite
stojí tu pred tebou."
Kráľ sa len pobaví
pohár svoj položí
celí je falošní
ten služobňík boží .
"Povedz mi teda
človeče úbohí
kde každé ráno
slnko vždi vichoďí?"
Na druhú otázku
odpoveď dobre vie
nádejní kastelán
kráľovi odpovie.
"Každému na inom mieste
slnko vichádza
pre kráľa je to Buďín
pre mňa Kameňica."
Matej sa zasmeje
uzavrie túto vec
kostolňík dostane
dukátov za mešec.
"Aj za dvoch opátov
rozumu v hlave máš
na kláštor, tam u vás
vipi si oldomáš."
kráľ Matej a cigáňi ... alebo
CIGÁŇI A KRÁĽ MATEJ
Všade zima je a chlad
táborom sa šíri hlad.
V noci prasa smolu malo
k cigáňom sa zatúlalo.
Len čo cigáň prasa zočí
už sa aj na ražňi točí.
Vône dobré šli zo svinki
zbiehajú sa v ústach slinki.
Ak nechcú len mäso hrízť
po zemiaki treba ísť.
Kím sa vrátia všetci z pola
zostala len kostra holá.
Z prasiatka sú iba kosťi
a na ňich sa mucha hosťí.
Pochiťí ich veľká zlosť
kde je tu spravodlivosť?!
Ku kráľovi mieri čvarga
za prípadom dá sa čiarka.
Vajda muchu obviňí
Maťej súď, veď kto iní?!
Nemiňie ťa mucha trest
nemala si prasa zjesť!
Už sa mucha nevikrúťi
kráľ ju súďi na trest smrťi.
( námet: ľudové rozprávki )
