Tmavá je noc, len guľki svištia tu nad stepou
len vietor duje tu do drôtov a viďím, práve hviezda leťí.
Tmavá je noc, v mišlienkach Drahá, som vždi s tebou
v našom dome, izbe - pri postieľke našich deťí.
Ako mám rád, hĺbku tvojich tmavích očí
ako len chcem, priťisnúť sa k ňim teraz perami.
Tá temná noc, Drahá, stále sa nekončí
a rozľahlá, čierna step, leží medzi nami.
Verím že sa viplní, túžba moja
a viera tá, od guľki v temnej noci chráňi...
Šťastní som, pokojní kráčam do boja
viem, raz zídeme sa, v našom dome, spálňi...
Smrť je zlá, stretol som sa s ňou neraz v stepi
aj teraz, nado mnou stále krúži, krúži...
Viem, čakáš ma, pokojne spia len naše deťi
mislím na vás, ja ľúbim vás, ako len vedia muži. (veľmi voľní preklad)
"Тёмная ночь" pieseň z filmu „Dvaja vojaci"
text: Vladimír Agatov hudba: Nikita Bogoslovskij spev: Mark Bernes
ruskí text a noti akordi
Pieseň frontového šoféra
Cez hori, rieki aj dolini
cez záveje, oheň a čierni dim.
Viedli sme mašini, obchádzali míni
vzdorovali, cestám frontovím.
Cesťička cesta, až do mája
skončí sa skôr, aj to sa stáva.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak nezabije, tak ťa posilňí.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak nezabije, tak ťa posilňí.
Cestu ku Berlínu, nemohli sme vzdať
nebolo to veru, ľahké kamarát.
Šli sme dňom i nocou, viedla nás viera
len bomba oddelí, volant od šoféra.
Cesťička cesta, až do mája
skončí sa skôr, aj to sa stáva.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak nezabije, tak ťa posilňí.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak nezabije, tak ťa posilňí.
Možno raz poblúďiš, na ceste svojej
plná zákrut je, vímoľov a dier.
Spievaj túto pieseň, hneď bude lepšie
všetki problémi, zdajú sa menšie.
Cesťička cesta, až do raja
skončí sa skôr, aj to sa stáva.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak nezabije, tak ťa posilňí.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak nezabije, tak ťa posilňí.
Cesťička cesta, do Raichstága
skončí sa skôr, aj to sa stáva.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak ťa nezabije, tak ťa posilňí.
Ech tá cesta, trvá už veľa dňí
ak ťa nezabije, tak ťa posilňí. (voľní preklad)
"Марк Бернес - Песенка фронтового шофера"
text: Boris Laskin a Naum Labkovskij hudba: Boris Mokrousov spev: Mark Bernes
ruskí text a akordi noti
Mark Bernes bol predovšetkím herec, na speváka vlastne nemal aňi potrební hlasoví rozsah. Vo svojich predchádzajúcich filmoch však, zhodou okolnosťí aj zaspieval. Tie jeho filmové pesňički sa nakoniec stali úspešnejšie ako samotné filmi. Film "Dvaja vojaci" v ktorom pieseň "Temná noc" zaznela je o dvoch priateľoch. Ako to aj názov napovedá, obaja boli vojaci.
Natáčalo sa v ateliéroch v stredoázijskom meste Taškent. Do tohto slnečného mesta v Uzbekistane sa počas vojni filmári z Moskvi presťahovali. V scenári ale žiadna pieseň nebola plánovaná. Režisérovi Leonidovi Lukovovi sa však nezdalo, že vojaci, ktorí trávia dosť veľa filmového času v krite, sú tam bez muziki. Keďže tú pieseň potrebovali hneď k pripravovanej scéne skladateľ filmovej hudbi Nikita Bogoslovskij si sadol za klavír a zabrnkal svoju predstavu melódie aká bi sa asi k tej atmosfére hoďila. Básnik Vlaďimír Agatov údajne napísal slová bez toho abi niečo škrtal alebo opravoval.
Zdá sa, že ako hudba, tak aj slová piesne spadli odniekiaľ z neba. Je teda jasné, že žiadni preklad sa k pôvodnému textu nemôže aňi zďaleka priblížiť. Ide tam v podstate o to, že vojak mislí na svoju roďinku, ktorú nechal doma. So svojou manželkou, ktorú, zdá sa, stále veľmi ľúbi, vedie fiktívni rozhovor. Spomína guľky, ktoré lietajú všade naokolo, hovorí o trblietavej oblohe a keďže akože práve padá hviezda, niektoré svoje želania, vysloví aj nahlas.
To ako sa neskôr ukázalo, malo na všetkích vojakov bojujúcich na fronte, neskutoční emotívni vpliv. Nie je teda určite pravda, že sovietski vojaci bojovali iba pod vplivom vodki, ako to niektorí tvrdia. Film sa premietal priamo v prvej línii, vo vojenskích aj poľních nemocňiciach a všade kde sa dalo. Pieseň znela, na žiadosť vojakov, každú chvíľu z rádia. Akí vpliv mala pieseň „Тёмная ночь" na zvrat v 2. svetovej vojne sa nedá presne odhadnúť, Marka Bernesa však zmeňila z herca na speváka. Marka na túto dráhu ňikto neprehováral, bol to jednoducho príkaz. Nacvičil si pár ďalších piesňí a vidal na dlhé koncertné turné, ktoré sa posúvalo stále na západ.
Mark Naumovič Bernes sa naroďil v mestečku Nižin na Ukrajine v chudobnej židovskej roďine. Jeho skutočné priezvisko je Neumann. Keď mal Mark 5 rokov roďina sa presťahovala do Charkova. Tam sa potom neskôr, podľa želania jeho roďičov, pripravoval na účtovňícke povolanie. Kebi šlo všetko podľa plánu, Mark bi pracoval ďalej na svojej kariére v niektorej kancelárii. Stalo sa však niečo s čím jeho roďičia pri predstavách o účtovníckej budúcnosťi svojho sina vôbec nepočítali.
Keď mal Mark 15 rokov bol po prví raz v ďivadle. Od toho okamihu prestal sňívať o tom, že sa stane rušňovoďičom, požiarňikom, kozmonautom... Mal už o svojej životnej dráhe trošku iné predstavi. Chcel stáť na doskách ktoré znamenajú celí svet, zahrať si Rómea, Hamleta, Miškina alebo uja Váňu. V tom čase sme ho potom mohli občas viďieť účinkovať v Charkovskom Hudobnom ďivadle. Mark to chcel pred roďičmi, samozrejme, utajiť a vimislel si preto meno Bernes. Keď nakoniec všetko prasklo Mark vo svojich 17ťich rokoch ušiel do Moskvi.
Hneď sa tam aj prihlásil do komparzu vo viacerích ďivadlách. Prijali ho však iba v dvoch, v Malom a Veľkom ďivadle. Nemusel už potom prespávať na staňici ale pohodlne v šatňi ďivadla, v tom v ktorom mal práve nejakí malí vístup. Niekoľko rokov strávil hraňím epizódnich úloh, často bez slov. Mark bol spokojní aj s tím a všetko bez slov znášal. Tušil, že jeho veľká príležitosť raz musí prísť. Komparzistu nepotrebuje iba ďivadlo ale aj film. Mark Bernes bol tak trochu perfekcionista. Nad každou sebemenšou úlohou dlho uvažoval, skúšal a staral sa aj o to na čo herci už v súčasnosťi asi nemusia vôbec mislieť. Filmové štábi v tom čase, teda aspoň v Rusku, neboli také početné ako dnes. Chíbala profesia rekvizitára, kostiméra, namiesto maskéra bol običajní holič. Všetko záležalo teda len na invencii režiséra, prípadne samotného herca.
Vo filme „Muž s puškou" (1938 podľa rovnomennej drámi Nikolaja Pogodina „Человек с ружьём") hral mladého námorňíka. Keď ho režisér filmu na „pľaci" uvidel ustrojeného, bol vraj úplne nadšení. Mark mal pozadie tejto postavi do detailov preštudované. Dej filmu (aj divadelnej hri) sa odohráva v Petrohrade krátko po boľševickej revolúcii. Mark si pozrel dobové fotografie, navšťívil sieň revolučních tradícií a múzeum, kde si požičal pár rekvizít. Vo filme „Muž s puškou" má Mark Bernes cez plece guľometní pás, je neskutočne strapatí a stále vihráva na harmonike. Je samozrejme úplne pojašene zapálení pre vec revolúcie. V r. 1917 v Rusku (aňi v r. 1989 u nás) ľudia, samozrejme, ešte netušili, ako sa veci ďalej vivinú.
Svoje úplne prirodzené herectvo až splinutie so svojou postavou si Mark zachoval aj do budúcna, keď už bol slávni a hral vo filme hlavnú postavu.
Predstavenie hry „Muž s puškou" som videl už „dávnejšie". Bolo to v malom divadle v Mariánskich Lázňach. Ďivadielko je to síce malé, možno najmenšie v Čechách ale zato veľmi visoké. Asi v Čechách najviššie. Balkóni sú tam približne v desiaťich poschodiach. Na hľaďisko som pozeral ako kebi herci hrali na dne priepasťi Macocha. Nemohol som si tam však nevšimnúť postavu mladého, pojašeného, neskutočne strapatého námorňíka, prepásaného guľometním pásom s neodmisliteľnou harmonikou na ktorej občas poťiahol nejakú rezkú improvizáciu. Vtedi som ešte netušil, že imidž tejto postavi vimislel vlastne Mark Bernes do filmu.
Pieseň „Temná noc" som našiel na youtube v podaňí niekoľkích speváckich veličín (a pár rockovích verzií). Po Markovi Bernesovi ju zaspievali Chvorostovskij, Vaenga, Magomajev a podobné silné hlasi. Ale to je asi tak všetko. Keď som hľadal na youtube „Pieseň frontového šoféra" mal som dojem, že ju povinne zaspieval asi každí Rus. A to aj vrátane malích deťí.
Od r. 1947, keď pieseň zaznela po prví raz, sa toho na Zemi a v spoločnosťi veľa zmeňilo. Odvtedi bol napr. postavení aj zbúraní „berlínski múr". Ten bol z betónu ale nevidržal. Táto pieseň je tu ešte stále a má sa k svetu. Nespomínam si na žiadnu slovenskú pesňičku spred 60 rokov, ktorá bi bola taká populárna a obľúbená aj v súčasnosťi. Možno je to ale iba preto, že Rusko je rozľahlá krajina a je tam teda pochopiteľne aj veľa šoférov... alebo sú tam cesti stále veľmi podobné tím frontovím? (potom bi ale táto pieseň bola, mislím, aktuálna aj u nás)... alebo je to len jednoducho, dobrá pesňička?...
Môj otec si doma rád zaspieval. V jeho „repertoári" nechíbali ani vojenské hiti. V ČS armáde bol práve počas „berlínskej krízi". V meste Aš. V najzápadnejšej posádke vo vtedajšom Československu vraj mali permanentne pohotovosť najviššieho stupňa. Berlínska kríza sa však potom viriešila, postavil sa „berlínski múr", a vojaci si mohli aj v pokoji zaspievať. „Pieseň frontového šoféra" bola otcova najobľúbenejšia. Každé detstvo má svoje chute a vône, zo zvukov je to u mňa aj táto pieseň.
..................
Pieseň na každú príležitosť. Na tomto videu ma tiež trochu zaujalo, že takí čistí vlak (aspoň teda zvonku) ako mieri do mesta Sibirsk som nevidel aňi u nás v Braťislave na hlavnej staňici.
Nemusí biť vždi stereo. Takto sme ju pred 60ťimi rokmi počúvali. Toľko CD ako z tejto čiernej platne, asi už žiadni interpret nepredá.
M. B. vo svojich filmovích úlohách
zdroje zdroje2 zdroje3 zdroje4
film "Два Бойца" (Dvaja vojaci) 1943
film „Человек с ружьём" (Muž s puškou) 1938
približne asi takto vizerá spolupráca Marka Bernesa a Nikitu Bogoslovského
...............
Temná noc a gitara
Temná noc a Basta
rozšírená slovenská verzia Piesne frontového šoféra v článku na blogu .
_______________________
_____________________
preklad doslova
Песенка фронтового шофера Pesňička frontového šoféra
Через реки, горы и долины, Cez hori, rjeki i dolini,
Сквозь пургу, огонь и чёрный дым skrz snehové víchrice, oheň a čjerni dim.
Мы вели машины, объезжая мины, Vjedli sme mašini, obchádzali míni,
По путям-дорогам фронтовым. po cestách-necestách frontovích.
Эх, путь-дорожка фронтовая, Ech, tá cesta-cesťička frontová,
Не страшна нам бомбёжка любая! mi nezľakňeme sa žiadneho bombardovaňíčka!
А помирать нам рановато, Zomjerať je pre nás skoro,
Есть у нас ещё дома дела! doma máme ešťe ňejakú prácičku!
Путь для нас к Берлину, между прочим, Tú svoju cestu ku Berlínu, mimochodom,
Был, друзья, не лёгок и не скор. neprešli sme, kamaráťi, ľahko a ňje hňeď.
Шли мы дни и ночи, было трудно очень, Šli sme dňom i nocou, ťažko bolo veľmi,
Но баранку не бросал шофёр. no volant nepúšťal šofér.
Может быть, отдельным штатским людям Možno že, ňjektorí civilní ľuďja
Эта песня малость невдомёк. túto pjeseň trochu nechápu.
Мы ж не позабудем, где мы жить ни будем, Mi ňezabudňeme, hoc kďe žiť buďeme,
Фронтовых изъезженных дорог. na ťje vijazďené cesti frontové.
