Blok 12 / sekretár primátora prehovoril - hlava 1

Veľa z toho čo sa dialo v kancelárii som odpočul a prekukol. Teraz keď môjho dlhoročného súputníka (skoro som povedal súdruha) nahradil pán Harmanček, podelím sa s vami o toto poznanie.
Môj pán je politik, ktorí chce, ako je známe, všetkých prečúrať. Neustále to skúša a trénuje. Jeho rekordný pokus bol však, bohužiaľ, vyhlásený za neplatný. Mohla ho vraj ovplyvniť výška balkóna.
Zobral to ale športovo: "To vôbec nevadí" hovoril, "pani M z mesta N, prečúram hoc-kedy, nemusím s ňou ani súťažiť."
Povedzme si to ale úprimne milý sympatizanti! Svojho protikandidáta v komunálnych voľbách predsa len trochu podcenil. Krátko po vyhlásení volebných výsledkov som z jeho, po všetkých stránkach, unavených očí, odpozoroval nemú výčitku: "Prosím vás, kam ste dali rozum Slováci, čo nevidíte, že Harmanček je Maďar"!
Bol som to zase len ja, jeho sekretár, kto pánu primátorovi poskytol útechu. Teda konkrétne moja barová skrinka. Pán primátor vo svojich, ťažkých chvíľach neúnavne siaha hlboko do môjho vnútra aby odtiaľ vytiahol aj poslednú plnú fľašu.

Môj pán má samozrejme aj na lásku vyhranené názory. Často hovorieva, citujem: "Žena, keď je dobrá v kuchyni, je dobrá aj v spálni, hihihi".
V časoch keď som ešte nestál po boku pána primátora v kancelárii ale v lese, všímal som si rôzne rozmnožovacie procesy. Už vtedy som bol veľký pozorovateľ. Stromy, napríklad lipa sa rozmnožuje guľkami na dlhej stopke, mi duby samozrejme dubákmi a buky bukvicami, teda žaluďmi. Bol som veľmi prekvapený, že aj pán primátor má na tieto účely žaluď. Poriadne som veru vyvaľoval oči keď som to videl po prvý raz ale je to tak. Môj majiteľ je naozaj tvrdý chlapík, nikomu sa nepchá do priazne ani do zadku - s výnimkou svojich tajomníčok samozrejme.
Počul som už, že láska ide cez žalúdok, vždy som si však myslel, že chodí práve z opačnej strany. Borovica a jedľa sa rozmnožuje šiškami a tajomníčky, ak ste to ešte nevedeli, šuškami. V niektorých chvíľach som si veľmi želal aby som nebol sekretár ale iba obyčajný kancelársky stôl.
Ja som, na rozdiel od pána primátora, vo vzťahu k ženám úplné drevo. Keď ma napríklad pani upratovačka hladká handričkou, zrkadlá sa mi zarosia a v mojom vnútri to len tak hrkoce, ... ako prázdne fľašky.

V jeden pekný deň si môj majiteľ našiel, ráno v kancelárii, na stole aj svoju pani manželku. Zo všetkého čo som videl, cez svoje kľúčové dierky, usudzujem, že jeho pani vie pravdepodobne veľmi dobre variť.
Výsledkom snaženia sa pána primátora ani nemohlo byť nič iné ako zrodenie ďalšieho malého
veľkého politika. V nasledujúcich mesiacoch sa teda potom aj priamo doma u pána primátora, ozýval plač jedného Slováka.