Blok 7 / 100 rokov s davom

Cisára Františka - Jozefa, som veľmi obdivoval. Na námestí v našom hlavnom meste, vo Viedni som ho spolu s tisícami ďalších nadšených fanúšikov čakal 3 hodiny. Pane Bože ale oplatilo sa! Prešiel okolo vo svojom kočiari, možno len 100 metrov odo mňa. Počas celého nasledujúceho týždňa som sa vôbec nevedel sústrediť na prácu. Len som stál uprostred role, opretý o motyku a pozeral do svetlej budúcnosti.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Za cisára pána by som položil aj život. Skoro sa mi to potom podarilo, keď ma v Sarajeve trafila jedna zblúdilá guľka. Ešte som to ale rozchodil, rovnako ako aj ďalšie rany osudu.

Osud ma zavial do Ruska, v Rusku ma zavial sneh a pamätám sa, že som mal z toho v srdci zmätok. Pamätám si ešte aj, ako pekne viala naša červená zástava, pokrstená samotným cárom Leninom.

V našom hlavnom meste v Prahe som na tatíčka Masaryka spolu s vďačným davom čakal 3 hodiny. Pane Bože a prešiel popri mne, na svojom služobnom kabriolete, tak asi na 100 metrov!

Aby som to skrátil, oduševňoval som sa ešte za mnoho našich vodcov, pretože všetci mi chceli robiť len dobre. Pane Bože, z Gottwalda a potom z Dubčeka som bol úplne hotový!

Počas Nežnej revolúcie som v našom hlavnom meste Bratislave, na námestí SNP, celý deň štrngal kľúčmi od bytu, auta a chaty (vtedy som ešte mal kľúče). Pocity boli slávnostné, ako keby boli 4 Vianoce súčasne.
Moje inštinkty ma nesklamali, každá nasledujúca vláda nám dala nejaké balíčky. Spolu s polovicou bežných občanov som veril ešte Mečiarovi, Dzurindovi, Schusterovi, Migašovi ... V roku 2006 Ficovi a v roku 2018 som bol zapálený za ... , ale vlastne to už trochu predbieham.

Za 100 rokov sa vystriedali spoločenské zriadenia, vyspela technika, mám však taký pocit, že inak sa nezmenilo nič. Nepamätám sa na žiadnu revolúciu ( v celej histórii ľudstva ), po ktorej by krajinu neovládol diktátor alebo aspoň populista. Stále blúdime ako tá strela v Sarajeve. Stále dúfame ale model demokracie, z konca 19-teho storočia, ktorý tu a vo svete pretrváva, ďalej nepustí. Najbližšia revolúcia sa ale zatiaľ, zdá sa, odkladá.

Schéma oduševnenia, nadšenia a nádeje más (teda nás), na lepší zajtrajšok, vyzerá v každej dobe úplne rovnako, preto stačí jediná ukážka. Vždy je tiež veľmi vhodné, ak si ľud osvojí nejakú spoločnú peknú pesničku, masová psychóza sa dostaví rýchlejšie. V dave je tak dobre, tak krásne! Je to také gýčové a pekné zároveň, ako sú aj Vianoce. Približne ako v jednom americkom filme s Warrenom Beattym:

o novembri a spolupatričnosti

Kľúčmi štrngáme na námestí v Bratislave
blažený pocit jednoty má človek v dave v hlave.
Ako sa nám tu žilo ťažko
reční z tribúny revolucionár Kňažko.
Socializmus nás dusil ako mor
vytvorme spolu odhodlaný vzdor a koridor.
Oj, nebude viac zloby, zlosti, tyranie
ľud náš, už bude šťastný že tu žije!
Treba nám však spolu spraviť ešte veľa krokov
kým zmeníme sa, tak za 20 rokov, na rivalov a sokov.
program kina Hviezda

Husák a Brežnev sa objímajú a bozkávajú.

SKALPEL, PROSÍM: Pacient si v nemocničnom bufete kupuje zdravotné potreby.

ATOMOVÁ KATEDRÁLA: O premiérovi a betónovej loby.

DREVENÁ DEDINA: O mládencoch z vidieka, ktorý len ťažko nadväzujú známosti s dievčatami.

OSTŘE SLEDOVANÉ VLAKY: O kauze „vláčiky".

ŽERIAVY TIAHNU: Dokument o predpokladanej výstavbe zimného štadióna na rôznych miestach Bratislavy.

DÝM BRAMBOROVÉ NATE: O tvrdých proti tabakových zákonoch.

POSTAV DOM, ZASAĎ STROM: O plánoch pána Sandokana Myšigara, šťastného to otca 15-tich synov.