... Lade kohúta. Lada ich prosbi potom samozrejme počúvla, veď inak bi sme tu predsa neboli. Medzi Ladou a gréckou Afroditou sa dáva často rovňítko. Najviac modliťieb a piesňí, predovšetkím svadobních o Lade sa zachovalo v srbochorvátčine. K Lade sa napr. uťiekali dievčatá keď nemali milého:
„Visliš moje prosbi Lada |
|
Boh - Boha mali pri sebe už aj prví sedliaci v tzv. úrodnom polmesiaci na Blízkom víchoďe, pred desiatkami tisícročí. Sú to predkovia nás Slovákov, Slovanov aj všetkích národov s ktorími sa dokonale premiešali, všetkích Indoeurópanov . Indovia boha volajú „bhaga", Iránci „baga" a všade platí, že kto má boha je bohatí.
Stribog - Boh vetra a nebeskej atmosféri. Víchodní Slovania ho volajú Striboz, Iránci Stríbaga. Je to stríko boha Perúna, teda jeho Strij. V Poľsku sa raz Stribog nahneval a napršalo celé jazero, dodnes sa volá Stribože.
Za totaliti boli viacerí ľudia, ktorí sa hrali na bohov ale Stribog, ten vetru a dažďu, naozaj rozkazoval.
Živa - Indickí ekvivalent pre Živu sa nazíva Šiva. Bohiňa plodnosti zeme a ochrankiňa, obľúbená najmä u Slovanov v povodí rieki Labe. Polabská nížina je iste preto v Čechách najúrodnejšia.
„Žijeme len z plodov zeme
tvoje deti vždi biť chceme.
Veľká matka, prarodička milá
kiež bi si nás všetkích ochránila."
Lužickích Srbov, z povodia stredného a dolného toku Labe však Živa pred poňemčeňím nezachráňila. Lužickím Srbom bi pomohla, snáď už iba živá voda.
Samodiva - Lesná víla, škodlivá démonická bitosť, taká strašná, zlá a krutá, že sa čuduje aj sama sebe.
Baba Jaga - V slovanskej mitológii je to také dačo ako striga alebo bosorka. Lietať vie aj v železnom mažiari, poháňa sa tak, že vesluje tĺčikom. Celé dni len visedúva pri peci, na drevenej lavici. Na jednej nohe si sedí a tou druhou hompáľa. Je to ľudožrútka, delikatesou pre ňu sú predovšetkím malé, nezbedné deti, najmä Janíčkovia a Marienki.
Svarog: Slovanská verzia indoeurópskeho boha ohňa, slnka, nebeského svetla a tepla. Indovia Svaroga volajú „Svaraj", „Svarga" alebo „Indra", Gréci „Hefajstos". Bol to aj veľmi šikovní kováč o jeho robote sa dodnes rozprávajú celé legendi. Predovšetkím tie o tom ako ukul pre nás slnko a napr. aj kliešťe.
Naši prastarí otcovia si ho veľmi vážili a všetko možné mu obetovali. Aj svoje ale predovšetkím, životi svojich nepriaťeľov! Na slnko sa prisahalo ešte hlboko v stredoveku.
Všetci naši bohovia pochádzajú vlastne od Svaroga. Jeho potomkovia sú tiež úspešní. Sin Perún, svojho otca, ktorí vládol aj slnku, dokonca zaťieňil.
Svaroga naposledi vikopali vo Veľkom Trnove v Bulharsku, popísaného a nakresleného na rôznich nádobách. Hrnce pochádzajú z 12. storočia, takže je to de facto Svarogov hrob. Naši starí dobrí bohovia však pomali ale iste ožívajú, vstávajú z mŕtvich.
(poznámka: Všetko o slovanskích bohoch je svätá pravda, okrem "starích básní" - modlitieb k Lade a Žive. Tie sú celé vimislené, rovnako aj nákres bohine Ladi.)
čo práve čítam
Ivan Hudec - Báje a mýty starých Slovanov
Naďa a Martin Profant - Encyklopedie slovanských bohú a mýtú
čo práve počúvam
čo práve pozerám
Stara Baśń - kiedy slońce bylo bogiem
O Dziwe čo Ziemka ľúbila
boli to slovanskí Rómeo a Júlia.
O znameniach bohov a rôznich divoch
bojoch aj zákerních činoch.
Pri ohňi sa tam tancuje a spieva
a všetko - len láska nie je z dreva.
https://www.youtube.com/watch?v=uLzHaIYh6bM
vtipi
