Nový člen rodiny
Keď som bola malá, tak som stále s bratom prosila že chceme psíka. Jedného dňa sa mamina s ocinom rozhodli, že nám ho zaobstarajú. Išli sme do útulku. Boli tam všelijaké psy ale Myška sa nám páčila najviac. Keď sme prišli domov, lietala po celom dome. Keď sme sa ráno zobudili, tak hore v počítačovej izbe bolo hovienko, aj v kuchyni, aj v kúpelni, aj na chodbe a aj v jedálni. Tak sme Myšku zbili, vyhodili von a povedali jej fuj! Keď sme sa na druhý deň zobudili tak nikde neboli hovienka.
Zlomená labka
Chodievame s ňou veľa krát na prechádzky, a vždy sa veľmi teší. Poskakuje, kňučí od nedočkavosti, behá a krúti chvostom. Jedného pekného dňa sme išli na chatu. Myška sa samozrejme tešila ako vždy. A keď chcela spraviť v behu otočku, tak sa jej zachytil necht o koberec a vykrútila si ho v lôžku. Veľmi zakňučala a tiekla jej krv. Myška má rada zverolekára pána Fetisova ale nemá rada injekcie a iné zverolekárske veci. Bohužiaľ, pán doktor musel prísť, vytrhnúť Myške necht a obviazať jej labku. Zle sa jej chodilo a chcela si dať obväz dolu. Za týždeň prišiel pán doktor na kontrolu a labka bola v poriadku.
Myška a ropucha
Raz, keď som išla do susedov po mlieko, pri lavičke, kde dávajú mlieko, bola obrovská ropucha. Doniesla som ju domov a ukázala rodičom, Myške a bratovi. Keď som žabu položila na zem a Myška sa ku nej priblížila, spravila som „bu" a Myšku odhodilo na meter od strachu. Potom sa opatrne, nesmelo znova ku nej približovala a začala ju oňuchávať. Žaba sa snažila ujsť, tak som ju zaniesla ku potoku.
