Napísala som teda pozvánky a rozoslala po rodine. Vôbec som nevedela, aká bude odozva. Z každej vetvy (okrem jednej) niekto prišiel. Je jasné, že určitý termín nevyhovuje každému, ale nápad sa páčil aj tým, čo sa nemohli zúčastniť. Veľmi som sa na všetkých tešila.
Dňa 12. 8. 2006 sme sa konečne stretli! Prišli všetci prihlásení, ba aj navyše. V reštaurácii pripravili slávnostné prestieranie, čo tiež prispelo k jedinečnosti podujatia. Vítanie, objímanie, bozky... Nebolo tomu konca-kraja, bolo to už pekne dávno, čo sme sa poniektorí stretli. Niektorých som nevidela vyše 20 rokov. A pribudli aj noví, tešili sme sa, že prišli, že spoznáme nové, mladé tváre našej rodiny. Po príhovore seniorov nasledoval prípitok a obed. Program pokračoval voľnými rozhovormi formou „každý s každým“, pospomínali sme na tých, čo nemohli prísť, aj na tých, čo už medzi nami nie sú, popozerali sme staré aj novšie fotografie, doplnili rodokmeň našej rodiny o údaje, pozapisovali kontakty.
Na reč prišla aj téma, či sa budeme takto naďalej stretávať, ako často, kde, aký termín by bol najvhodnejší. Po niekoľkých návrhoch sme sa dohodli, že sa stretneme každý rok a najbližšie stretnutie sa pravdepodobne uskutoční dňa 8. 9. 2007.
Atmosféra bola uvoľnená, veselá, srdečná. Určite budeme na túto vydarenú rodinnú akciu radi spomínať, budú nám ju pripomínať aj početné fotografie.
Na tomto prvom stretnutí sa nás zúčastnilo 28, čo nie je až tak málo, ale dúfam, že na budúce to bude viac. Dokonca sme inšpirovali aj pani majiteľku reštaurácie, ktorá povedala, že sa jej to veľmi páčilo a aj ona niečo také zorganizuje.
