Občas, keď čítam články o Rómoch na Východe, alebo o iných problémových Rómoch, natíska sa mi otázka, prečo to tak je?
Na jednej strane sú tí, ktorí žijú normálne, študujú, pracujú, platia si svoje výdavky. Takíto sú aj v našom meste.
Na druhej strane je tá opačná skupina, ktorá neustále načahuje ruku a stále sa jej máli, ktorá ničí pridelené byty tak, že sa v nich viac nedá bývať, ktorá má desaťtisícové (a možno aj viac) nedoplatky, ktorá nebude ani za svet študovať, či pracovať. Je to skupina, ktorá sa neustále sťažuje, že je diskriminovaná, ale pre zmenu svojho života ani prstom nepohne. A navyše - berú, čo nie je ich, či už vyrubujú lesy, alebo berú cudziu úrodu...
Kompetentní si nevedeli s tým rady za socializmu a nevedia si s tým rady ani teraz. Akákoľvek pomoc, či už finančná, alebo nejaká iná, nemá žiadny efekt, všetko sa vráti späť do starých koľají.
Cestou cez Krompachy sme vlani videli ich zničené obydlia, ktoré im vraj pridelil štát. Jedna bytovka bola rozobratá do poslednej tehly, ostali len základy.
Viackrát som videla v televíznych správach, ako sa sťažujú na svoje životné podmienky, na to, že štát im málo dáva, že sa o nich nestará, že bývajú v zlých podmienkach, že nemajú čo jesť. Lenže čo s tým? Keď dostanú zadarmo byty (čo bežný človek nedostane), tak ich totálne zničia, keď dostanú peniaze, prepijú ich, keď môžu mať prácu, nevydržia tam.
Nechcem nikoho súdiť, len rozmýšľam, čo to v tých ľuďoch je, že roky rokúce žijú takto, neustále čakajú pomoc od druhých a aj keď ju dostanú, je to figu platné. Nezoberú si príklad od tých, ktorí žijú poctivo a takých veru tiež nie je málo. Podľa mňa tu nepomôže ani ľútosť, ani finančná, alebo iná výpomoc, musia sa chcieť zmeniť oni sami. Možno nechcú, možno nevedia ako. Ktovie...
Z takejto bytovky zostali vedľa len základy
