Vo svete v ktorom svetlo sa stratilo
Vo svete v ktorom peklo sa vrátilo vo svete v ktorom opäť satan vládne
v ktorom ľútosť kričí márne
v ktorom plamene horúce srdcia nevinných pália
v ktorom krvavé rieky údoliami sa valia
v ktorom ľudskosť svoj zmysel stráca
v ktorom vraždiť nútia i starca
v ktorom človek zvieraťom sa stáva
v ktorom dieťa zbraňou rodičom máva
v ktorom plač sa stáva hudbou
a v ktorom je smrť spásnou túžbou
vo svete kde nieto nadeje
kde bezduchý tvoria aleje
a kde podsvetie sa ľudstvu smeje
a vzduchom smrad živých kostí veje
V tom svete záchranou je len kvet nežnosti.
Kvet stratených ľudskostí
a nových spásnych možností.
Kvet krajší než zbraň závisti,
než zmysel chabej krutosti.
Je kvet, čo sítí hladných,
čo chráni biednych
a radosťou je zúfalých .
Je kvet čo zdrojom je darov múdrostí
a hrdinských hlúpostí.
Je kvet čo vodu nežiada.
A čo vzduch nedýcha,
ba ani slnko nepýta .
Bo záhradou mu je srdce spanilé
to srdce Bohu tak premilé,
to srdce s kvetom tak hrejivé
to srdce často však márnivé.
To srdce čo často vanie prázdnotou
a často trpí bolestnou samotou.
To srdce čo zdrojom je skutkov odvážnych,
ale i činov hanebných.
To srdce čo s kvetom je anjelské ,
a bez neho hriešne satanské.
Bo ten kvet zdrojom je všetkého života .
Bo ten kvet podstatou je slova dobrota.
Bo ten kvet zákonom je stvorenstva,
a koncom všetkého démonstva.
Bo ten kvet je kvet najkrajší
Bo ten kvet je kvet najväčší
Bo ten kvet je kvet kvetou
Bo ten kvet je kvet svätých vzletov
Bo ten kvet je kvet čo opísať sa nedá vetou
Bo ten kvet, je našou životnou métou.
Bo ten kvet je záchrana človeka,
a to je pravda odveká !
