Česko sa na jeseň opäť chystá k volebným urnám a otázka, ktorá dnes visí vo vzduchu, neznie len „kto vyhrá“, ale aj čo to spraví so stredoeurópskou politikou. V Bratislave i v Bruseli sa čoraz viac šepká: môže sa Česko pridať k osi Fico – Orbán?
Niekoľko mojich porovnaní a hypotéz
Ako je na tom Česko v porovnaní so Slovenskom a Maďarskom?
Ekonomická úroveň
Česko má dlhodobo najvyšší HDP na obyvateľa zo všetkých troch krajín V4. Priemerné mzdy sú tam vyššie a nezamestnanosť nižšia.
Slovensko zaostáva, a to najmä v posledných rokoch, keď investície stagnujú a štát bojuje s politickou nestabilitou.
Maďarsko síce v niektorých rokoch rástlo rýchlejšie, no jeho ekonomiku brzdí silná závislosť od zahraničných investorov a kontroverzná Orbánova politika, ktorá odrádza časť investorov zo západu.
Demokracia a právny štát
Česko si stále udržiava relatívne vysoký štandard nezávislých médií a súdov.
Slovensko sa po nástupe Ficovej vlády v roku 2023 ocitlo v permanentnom konflikte s opozíciou, prezidentkou a v napätých vzťahoch s EÚ a o médiach je myslím aj škoda hovoriť. Ak by sme to spriemerovali, tak nie je dňa aby si člen koalície obrazne nekopol do niektorého zástupcu médii na Slovensku.
Maďarsko má pre mňa také zvláštne postavenie. Samozrejme nemôžem opomenúť, že Orbán je veľmi dobrý politický obchodník a hoci je Maďarsko asi vnímané ako „problémové dieťa“ EÚ určitú názorovú stabilitu tam nájdeme.
Politická kultúra
V Česku je politická scéna síce často chaotická, ale doteraz sa tam nenašiel líder, ktorý by po nástupe začal tak systematicky ohýbať pravidlá a testovať demokraticke princípy ako Orbán či Fico.
Slovensko aj Maďarsko majú už roky lídrov, ktorí sa neboja konfrontácie s Bruselom a radi sa sami pasujú do pózy „ochrancov národa pred EÚ“.
Čo ak vyhrá Babiš?
Popravde, toto je už len rečnícka otázka. Myslím, že je jasné, že hnutie ANO získa najviac percent. Môže sa ale tento úspech zmeniť na Pyrhhovo víťazstvo?
Hnutie ANO má stále silnú voličskú základňu a Andrej Babiš sa netají tým, že chce byť späť pri moci. Kratšie čakacie doby u lekára a podobné slogany obopínajú Prahu. Čo by to znamenalo?
Skúsenosti z minulosti:
Babiš ako premiér ukázal, že je pragmatický populista. Vie si na domácej pôde robiť politiku „proti Bruselu“, no zároveň nikdy nebol ochotný ísť tak ďaleko ako Orbán. V EÚ si nechával zadné vrátka otvorené, lebo česká ekonomika je silne prepojená so Západom.Vzťah k Ficovi a Orbánovi:
Dá sa očakávať, že by Babiš našiel spoločnú reč s Ficom v kritike niektorých európskych politík (migrácia, zelená agenda, niektoré sociálne otázky).
Avšak, Česko má stále inštitucionálne brzdy a protiváhy, ktoré by mu nedovolili ísť tak ďaleko, ako to robí Orbán. Navyše, česká verejnosť je v porovnaní so slovenskou a maďarskou viac proeurópska.
Ako to môže dopadnúť?
Lavírovanie namiesto otvoreného spojenectva
Ak by som mal tipovať, scenár „Česko ako tretí Orbán“ je málo pravdepodobný. Babiš je obchodník, nie ideológ. Jeho politika je viac o marketingu a menej o systematickej prestavbe štátu.
Česko tak môže byť „sympatizant“ Fica a Orbána v niektorých témach, ale na rozdiel od Slovenska a Maďarska má stále silnejšie demokratické inštitúcie a verejnosť, ktorá by ostrý kurz proti EÚ neakceptovala.
Otázkou je, či v dnešnej polarizovanej dobe dokáže práve toto lavírovanie uspokojiť voličov, alebo ich skôr rozčúli.
