Toto je jednoduché zamyslenie, nič prečo by som chcel polarizovať čitateľov, či kohokoľvek iného. Keď by sa ťa niekto teraz opýtal: „Čo robí Slováka Slovákom?“, odpovede by boli určite rôzne. Niekto by povedal pohostinnosť, iný dobrosrdečnosť, ďalší tvrdohlavosť, no určite by medzi odpoveďami bola aj závisť, či nafúkanosť. Ale to vôbec nevadí, naša pamäť je krátka a ako prvé nám väčšinou napadne to, čo sme zažili v nedávnej minulosti. A tak sa na tú našu v skratke pozrime.
Minulosť = "jednoduchosť"
Slováci boli v minulosti známi tým, že dokázali vydržať veľa. Žili skromne, tvrdo pracovali na poli, vedeli si poradiť, pomôcť a vyžiť z mála. Snáď najsilnejšie stránky boli spolupatričnosť, rodina, česť, pracovitosť a hrdosť.
A čo dnes?
Roky ubehli a doba sa zmenila. Hoci s tým každý nebude súhlasiť ale dnes Slovák už nemusí drieť od svitu do mrku. Na druhej strane stresuje ho hypotéka, inflácia či nedostatok času na svoju rodinu alebo mentálne zdravie. Dnešní Slováci sú vzdelanejší, viac cestujú, komunikujú a porovnávajú sa so svetom. Už nejde len o prežitie, chceme sa mať dobre – ale niekedy zabúdame, čo to „dobre“ vlastne znamená.
Naša sila sa dnes ukazuje skôr v šikovnosti a kreativite. A čo je naša najväčšia slabosť: radi sa sťažujeme a podceňujeme.
Čo na to doba, výchova a vzdelanie?
Výchova nás učila rešpektovať starších, autoritu, nebúriť a prispôsobiť sa. Vzdelanie nás posunulo. Máme ľudí na ktorých by sme mali byť hrdí, vedcov, športovcov, umelcov, ktorí sú svetoví. Ale stále v nás zostáva čosi z tej slovenskej skromnosti, až takej, že si svoje úspechy často nevieme dostatočne oceniť. Väčšina ľudí pozná Štefánika, Štúra, Murgaša , či iné mená známych osobností. Ale prečo s rovnakou hrdosťou nespomíname mená súčasných osobností? Budeme hrdí až o niekoľko desiatok rokov?
Slováci doma a Slováci v zahraničí
Mám to šťastie na osobnú skúsenosť. Slovák v zahraničí si často začne svoju identitu viac uvedomovať a hrdo rozpráva po slovensky, chýbajú mu naše jedlá, zvyky, piesne, kultúra a pohostinnosť (tie veci čo robia Slovákov Slovákmi). Paradoxne, až keď odíde, uvedomí si, ako veľmi je Slovák. Naopak, doma máme tendenciu viac kritizovať a menej si vážiť čo máme.
Tak kto je „najväčší Slovák“?
Možno ten, kto si uvedomuje silné aj slabé stránky svojho národa. Ten, kto sa vie pousmiať nad našou večnou nespokojnosťou, ale zároveň si váži, že sme vytrvalí, prispôsobiví a úprimní. Najväčší Slovák nie je ten, kto má najväčšiu vlajku na dvore, ale ten, kto sa nehanbí za svoju identitu a vie ju ukázať svetu bez komplexov.
A ja? Možno som najväčší Slovák vtedy, keď si v spoločnosti zaspievam slovenskú pieseň, alebo keď v zahraničí s poviem: „Som zo Slovenska" , alebo keď spomínam na doby minulé a na miesta, ktorých je aj dnes na Slovensku dosť, avšak sú ukryté pred väčšinou, aby si tak dokázali zachovať to pozitívne, čo nám bolo, je a bude vždy blízke. Preto vytvárajme si Slovensko, na ktoré budeme vždy hrdí v prítomnosti, dnes, o rok, ale aj 50 či 100 rokov.
