Keď sa povie prvý máj, v slovenskom kontexte sa stále snažíme predstierať, že ide o niečo hlbšie než len voľný deň v kalendári (zatiaľ).
Oficiálne je to sviatok lásky, neoficiálne sviatok gulášu, lacného vína recyklovaných vtipov, ktoré by už ani dedinský rozhlas nevysielal po desiatej večer, no na niektorých miestach si reálne ešte zanechal tú tradíciu, ktorá spája minulosť so súčasnosťou.
Historicky bol prvý máj prepojený s rituálmi plodnosti, stavanie májov symbolizovalo vitalitu, život a spájalo komunitu mladších, starších, ženy , dievčatá, muži, chlapci či deti.
Dediny žili, mládenci sa snažili zaujať, dievčatá mali svoje miesto v symbolike aj realite. Malo to štruktúru, význam aj estetiku.
Dnes? Máj síce stojí, ale význam sa často opiera len o plastové stužky a selfie na Instagram.
Namiesto oslavy jari a medziľudských vzťahov sa z toho stal hybridný event: trochu dedinský festival, trochu improvizovaný gastro event a trochu ventil pre spoločenskú únavu.
Guláš je výborný, o tom niet sporu. Problém je, že pre mnohých sa stal hlavným programom. Tradícia ustúpila cateringovej logistike.
A potom je tu humor. Často vkusný no aj ten „ľudový“. Dvojzmysly, ktoré boli možno kedysi odvážne, dnes pôsobia skôr ako snaha upútať publikum znevažovaním niekoho iného. Nie je to otázka prudérie, ale úrovne.
Ak sa kultúrna udalosť redukuje na opakované oplzlé narážky, niečo sa v tom reťazci prenášania hodnôt pokazilo.
Treba si však priznať aj inú vec: tradície neumierajú preto, že by ľudí nezaujímali. Umierajú preto, že sa prestali vyvíjať. Zabetónovali sme ich do formy, ktorá síce vyzerá „autenticky“, ale už nekomunikuje s realitou dnešného človeka. Mladšia generácia nepotrebuje presnú kópiu minulosti. Potrebuje zmysel.
Otázka teda nestojí, či sú dnešné oslavy prvého mája len o guláši a poldeci. Otázka znie: čo sme ochotní urobiť, aby neboli len o tom?
Tradícia nie je múzejný exponát. Je to živý systém. Ak ho neaktualizujeme, skončí ako kulisa pre víkendové opíjanie.
Možno by stačilo málo. Menej pózy, viac obsahu. Menej recyklovaných fráz, viac autenticity. Menej „lebo sa to tak robilo“, viac „prečo to má zmysel robiť dnes“.
Inak sa o pár rokov môžeme pokojne dohodnúť: prvý máj premenovať na Deň gulášu a kolektívneho zabúdania, že kedysi znamenal niečo viac.
Ako to vnímaš ty? Má ešte prvý máj hodnotu, alebo už len hráme folklórnu kulisu? Napíš svoj názor.
