AIDS

Keď nás mama opustila, sľúbil som mu, že ja nikdy neodídem. Živo si spomínam na večer, keď na stole našiel jej list na rozlúčku. V tej chvíli sa zavreli brány milujúceho srdca, zo žiarivých očí ostal len kus ľadu, žalostný povzdych znetvoril pokojnú mužnú tvár. V onen deň vyhasol viac než len jeden život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Vzdal sa práva snívať a tešiť sa. V troskách minulosti ustrnul svet, ktorý mal patriť nám. Bezcitnosť milovanej osoby odôvodnila tvrdenie, že život vie byť nemilosrdne krutý – vo chvíli, keď si človek myslí, že získal vytúžené šťastie, unikne mu pomedzi prsty. Zakázal mi vyslovovať nahlas jej meno, spálil všetky jej veci a fotografie.

Napriek zatrpknutosti a strate ideálov dokázal byť viac menej dokonalým obojrodičom: naše výlety pre mňa znamenali neopakovateľný zážitok, precestovali sme spolu vari celý svet, pod jeho vedením som si obľúbil šport, vedu i umenie. Je mi aj trochu do smiechu, keď si spomeniem, čo všetko podstúpil, len aby mi vyhovel. Jednostaj ma nútil rozmýšľať a riadiť sa vlastným rozumom. Bezvýhradne som mu dôveroval – otec, mama, učiteľ i najlepší priateľ v jednej osobe. Nekompromisne vystupoval voči mojim nedostatkom: klamstvo, pýchu, závisť, lenivosť z môjho vnútra odstránil skôr než by sa stihli zakoreniť. Jeho slová mi boli alfou i omegou, očaril ma a ja som sa rozhodol byť ako on. Pri stole som potajme pozoroval, ako si kladie lyžičku do úst, ako pomaly prežúva každé sústo a čaká, kým vyrozprávam svoje malicherné trápenia a túžby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niečo m ale už dlhší čas ťaží, sústavne zviera a bráni slobodne dýchať. Bojím sa kráčať večer tmavou ulicou, desí ma vlastný tieň. Zaspávam pri zažnutom svetle, ľakajú ma otvorené dvere, suchý vzduch rozožiera moje zoslabnuté pľúca, ráno sa budím celý spotený a ešte väčšmi unavený. Nemám síl dívať sa do zrkadla – už to nie som ja. Náročky som začal obmedzovať spoločné rozhovory, na väčšinu otázok som oje podráždene odvrkol, dokonca som s ním odmietol večeriavať.

Možno začal mať pocit, že som obyčajné nevďačné rozmaznané decko, ktoré nevie, čo vlastne chce. Kiež by to tak bolo. Pravdou však je, že onedlho bude moja stolička definitívne prázdna, viac ma nevyhreší za neporiadok v skrini a ani porozhadzované topánky sa nestanú príčinou hlúpych hádok. A koľko vecí sme mali ešte na pláne... A prečo sa priznávam až teraz? Nuž, do poslednej chvíle som dúfal, že ide o omyl – splietli si mená, ospravedlnia sa a na celé nedorozumenie sa jednoducho zabudne. Žiaľ, nie. Aká irónia – zaviazal som sa, že ostanem a predsa odchádzam.

SkryťVypnúť reklamu

Vírus HIV v našich končinách nie je vážnou hrozbou. Ohrozenou skupinou je hŕstka vydedencov spoločnosti, narkomani, prostitútky. Metafora tohto onemocnenia sa však týka mnohých. Šíri sa pomaly a nenápadne. Kradne dušu človeka a nahlodáva jeho hodnoty. Odvádza jeho pozornosť od ľudí okolo – obmedzuje spoločné rozhovory, kontakty a otvorenosť. Unavuje a vyčerpáva – nekonečné hodiny v práci, úmorné získavanie nových vedomostí. Mnohí veria ich tento kolotoč nepostihol. Posledné štádium? Samota. Rozpadnutá rodina, veľké auto, kožené kreslo klesajúce pod tiažou vlastnej existencie.

Tomáš Kuzár

Tomáš Kuzár

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaujímam sa o web, webové technológie, automatizované spracovanie textových dát. Viac na: tomaskuzar.wordpress.com Zoznam autorových rubrík:  Webový projektLiterárna kaviareňNa cestáchSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

714 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

51 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
SkryťZatvoriť reklamu