Milý denníček

Narodil som sa dávno. Poviete si, že bláznim, že nie som až taký starý. Ale viete, mám krstňa, volá sa Emma. Aj keď ju vidím, mám pocit, že už naozaj nie som najmladší. Bolia ma kolená, často bývam unavený a podráždený. Ale kedysi dávno, vtedy bolo všetko úplne ináč. Vtedy som sa totiž narodil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

A vtedy sa začal písať môj príbeh. Pravdupovediac, z mojich začiatkov si nepamätám ani slovo. Ale mám veľa fotiek. Asi preto, že som prvorodený... Ale aj tak najviac zo všetkého sa mi páči fotografia z prvého mája ako pochodujem námestím so zástavkou v ruke. Vtedy som chodil do škôlky. A nemal som ju rád. Prosil som mamu, len nech tam nemusím ísť. Neviem, nebolo tam zle, ale raz som ma súdružka učiteľka nútila, aby som dojedol obed. A ja som nechcel. Všetky deti sa už hrali, len ja som sedel za maličkým stolčekom a trpel nad jedlom, ktoré sa mi hnusilo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale nikde nebolo horšie ako v prvej triede. Bol som priemerný žiak, utiahnutý a nezaujímavý. A nemal som rád našu (tentoraz už pani) učiteľku. Raz ma poslala ku ušnému, lebo sa jej zdalo, že zle počujem. Ja som však počul dobre, iba som ju ignoroval, keď mi niečo vravela. Náročky. Nech si vraví, čo ma je do toho. A keď sme hrali vybíjanú, deti utekali a ja som zostal stáť. Nevidel som v tom zmysel: utekať pred loptou a šialene kričať. Nechal som sa vybiť, nech mám pokoj.

A trochu mi z vtedajšieho nezáujmu o svet ostalo dodnes. Ba ani z priemernosti som sa nijak raz nevysekal. Hodiny nemeckého jazyka na základnej škole. Hádam len jediná vec bola pre mňa väčším utrpením: anglický jazyk. A môžem ja za to? Škola bola bývala kdesi na poslednom mieste. Veď ako by som mohol vynechať poobedný Startrek. Ani mi nebolo ľúto, že som meškal na hodinu klavíra. Ani za cenu, že ma tá milá teta poriadne zvrieskala. Raz ju moja pripravenosť na hodinu úplne vytočila. Dala mi dokonca na výber, či chcem letieť zatvorenými dverami alebo zatvoreným oknom.

SkryťVypnúť reklamu

A neviem pochopiť, ako je možné, že som bol tučný. A znášal nepríjemné poznámky rodiny a blízkeho okolia: „Zase ješ!?". Prečo som si nemohol jesť, koľko som chcel? Prečo pomaly každé sústo bolo sprevádzané výčitkami svedomia a neskutočnou túžbou zbaviť sa obtiahnutých riflí? Človek by neveril, ale šport môže urobiť život takým krásnym a bezstarostným. Sadnúť na bicykel a prehrmieť neznámym svetom. A cítiť sa každým dňom silnejší, rýchlejší a bez zbytočných kilogramov. Ale to už je iná kapitola.

Tomáš Kuzár

Tomáš Kuzár

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaujímam sa o web, webové technológie, automatizované spracovanie textových dát. Viac na: tomaskuzar.wordpress.com Zoznam autorových rubrík:  Webový projektLiterárna kaviareňNa cestáchSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

INESS

INESS

108 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu