Šedé nebo nezáujmu

Šedé nebo nezáujmu, desivý pocit vlastnej bezmocnosti. Kde som to? Dav ľudí, avšak nikde ten môj. Dezorientácia, neutíchajúce prenasledovanie tieňmi. Kto si? A kto som ja? Blúdim, hľadám, tisíce nekonkrétnych prázdnych myšlienok. Známe tváre, no o to ešte väčší pocit zdesenia. Vnútorný nesúlad, rozpačitosť. Blúdenie slov, strach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

- Naposledy som sa spovedal pred mesiacom. – V dôvere sa snažím načrieť do vlastného vnútra, moje ruky ostávajú však prázdne. Pohľad nepochopenia, bariéra nepoznania.

- Moje vzťahy sa rúcajú. - Trápne ticho, nepochopenie. S bolesťou zisťujem, že môj svet znovu nezačuje moje volanie. Posledný pokus.

- Moja cesta prestala byť správnou. - Zmätená tvár spovedníka, sklamaná duša zblúdilej ovečky. Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. Odchádzam pohrúžený do seba, skľúčený ďalšou ranou osudu. Snažím sa utiecť myšlienkam, ale ešte väčšmi ma prenasledujú. Známe tváre, ale tak veľmi vzdialené.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Tu som. – Túžim na seba upozorniť, no v tej istej chvíli si sadám do poslednej lavice a ďakujem za moju neviditeľnosť. Prečo nie som ako iní? Prečo môj úsmev nahradilo zdesenie? Prečo ma ťaží vlastná existencia? Kríž, oltár, každodennosť. Bolesť, nádej.

- Nádej. Nádej. - Opakujem si v duchu, kým môj pohľad nespočinie na nej. Nie, nechcem vedieť, kto som ja.

- Kto, kto si Ty, čarokrásna dievčina? -

- Eva. - S jej menom spoznávam aj jej hlas. Stojím v objatí jej úsmevu, snívam, verím, dúfam. Napĺňam sa jej krásou, hltám jej pohyby.

- Ja som Tomáš. - Rozmýšľam, aké ľahké je byť za vodou. Aké nezmyselné je smútiť, keď je vykúpenie na dosah ruky. Ten uzlík slov si starostlivo ukladám do srdca. Dookola si v mysli prehrávam útržky nášho rozhovoru a oddávam sa snom.

SkryťVypnúť reklamu

- Bože, daj mi ruku. Pôjdeme znovu životom spolu. Vieš, s láskou a dôverou. Pomaličky. - Myšlienky do prázdna, nie však nikam.

Kríž. Dav. Plno ľudí a niekde medzi nimi aj ten môj. Eufória vyprchá, dopujem sa nádejou a mučím otázkami. V mysli jednostaj rekonštruujem jej tvár. Vždy verím, že stojí predo mnou. Následne však precitnem vždy s rovnakým sklamaním.

- Uvidím Ťa vôbec ešte? - Môj vnútorný monológ prerušil známy pohľad.

- Evka, Evka. - Chcel som zakričať, ale jej oči mi zasadili prvý úder. Zranený sa predieram zástupom. Klaniam sa jej nežnej tvári, hoci viem, že moja snaha je už volaním do tmy.

SkryťVypnúť reklamu

Už mi nechcela venovať ani pohľad. Nádej, nádej, smútok.

- Bože, odíďme spolu. Preč. -

Tomáš Kuzár

Tomáš Kuzár

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaujímam sa o web, webové technológie, automatizované spracovanie textových dát. Viac na: tomaskuzar.wordpress.com Zoznam autorových rubrík:  Webový projektLiterárna kaviareňNa cestáchSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

766 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu