Jedna z významných charakteristík študenta tohto typu je veľmi hlboký odpor k zadlženiu sa počas štúdia. Tento odpor ho vedie k jednoduchému a skromnému životu - cestuje len v obmedzenej miere. Svoje kultúrne vyžitie obmedzuje na počúvanie nelegálnych kópií hudby, prípadne pozerá filmy vo formáte DivX na monitore počítača. Z času na čas sa zúčastní hudobného festivalu. Má veľmi chabý prehľad o výstavách a pamiatkach vo svojom okolí.
Leto a mnoho voľného času počas semestra trávi brigádami (v závislosti od finančných možností rodičov). Brigády bývajú často dehonestujúce a slovenský študent si prestáva uvedomovať svoju nesmiernu hodnotu pre spoločnosť.
Škole často venuje len nevyhnutné množstvo času, čomu prispôsobuje aj svoj týždenný rozvrh. Najbolestnejší pohľad sa naskytá pri pohľade na slovenského študenta v našom hlavnom meste. Univerzita sa pre neho stáva miestom, ktoré treba zďaleka obchádzať a každý semester štúdia navyše pre neho predstavuje pekelné utrpenie. Niežeby nerád študoval, ale jednoducho nevládze.
V mnohých prípadoch sa jedná o človeka zaneprázdneného, zabehaného v kolotoči povinností. Postupom času z jeho tváre stráca bezstarostný úsmev, necháva si vziať detský naivný pohľad na svet, berie si na plecia starosti skôr, ako by pre neho bolo dobré. Prestáva byť hrdý, že je študent. Hodnota vznešeného pojmu postupne devalvuje. Už málokto túži byť študentom. Väčšina chce len čo najskôr vyštudovať. Bakalársky titul však za titul nepovažuje.
Slovenský študent stráca ideály. Skromne, so sklonenou hlavou, šepká heslo: Ži a nechaj žiť. Nedemonštruje, nebúri sa. Keď vidí ako ostatní podvádzajú a odpisujú, mávne rukou. Pri zvýšení poplatku za ubytovanie si trochu zanadáva, no vzápätí uteká zaplatiť šek.
Slovenský študent je zavše ambiciózny, nie však z vlastnej vôle. Ale jednoducho preto, aby prežil. Cestuje za prácou, cestuje za štúdiom, rozmýšľa a hľadá. Jeho osud však naďalej ostáva neveselý.