A ja som nato nedbalo odpovedal, že sme sa stretli v Žiline, kde som mu položil zopár otázok a pár dní neskôr sme si vymenili niekoľko mailov. Nevedel som veru, že pán Kováčik je v kresťanských kruhoch až takto veľmi populárny. Nedeľná párty pokračovala ďalej všakovakými témami počnúc reformou zdravotníctva až po rady pri kúpe nehnuteľnosti v Bratislave. Mal som pocit, že na vstup ohľadom webového projektu sa úplne zabudlo.
Asi dva týždne neskôr sme sa zase stretli v malom kruhu a rozoberali milión tém. A okrem iného prišla reč aj na náš webový projekt. Tentoraz sa ozvala Barbora: "Myslela som, že to chcela byť len vaša hračka na vašom priesočku a nechcete sa s tým moc deliť." Táto odpoveď ma prekvapila. Mal som pocit, že pred dvomi týždňami sme sa o tom bavili len okrajovo, lebo to nikoho nezaujímalo. Ale pravda sa ukázala byť kdesi inde: naši priatelia nechceli klásť veľa otázok, aby nám nezasahovali do nášho súkromného diela.
Slovo na záver. Ľudia radi spolupracujú. Ľudia radi pridávajú ruku k dielu. Ľudia radi vytvárajú hodnotné veci. Ale častokrát sa nám zdajú naše nápady príliš mále nato, aby sme ich prezentovali ľuďom, ktorí nás nejakým spôsobom presahujú (vekom, vzdelaním, postavením). A často sa bojíme prezentovať vlastnú túžbu po spolupráci, aby sme náhodou neboli odmietnutí.
Spolu to dokážeme
Pred nedávnom sme mali doma narodeninovú oslavu a bavili sme sa o všetkom možnom a prišla reč aj na malý webový projekt, ktorý pripravujeme. V krátkosti sme naznačili, o čo by malo ísť, čoho by sa to malo týkať, koho by to mohlo osloviť. Spomenuli sme, že sme už v tejto veci krátko komunikovali s hovorcom KBS Jozefom Kováčikom. Nato sa ozvala moja sestra: "Fúha, to ste sa ako dostali s vašim nápadom až ku Kováčikovi?!"