reklama

Tŕnistá cesta k znalostnej ekonomike

V poslednom období sa často skloňuje pojem "znalostná ekonomika". Ide hlavne o to, aby sme neboli krajinou, ktorá iba montuje autá a televízory, ale ponúka aj niečo viac - sofistikovanejšie produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Začiatkom deväťdesiatych rokov nastali v ekonomikách vyspelých krajín zmeny, ktoré sa významom často prirovnávajú k priemyselnej revolúcii. Začali sa využívať nové technológie a ekonómovia k tradičným výrobným faktorom (práca, pôda, kapitál) začali priraďovať informácie: znalosti (know-how,), inovácie.. Vplyv týchto faktorov a s nimi spojenými procesmi sa označuje ako znalostná ekonomika (alebo nová ekonomika, informačná spoločnosť a podobne). Často sa spája s využívaním informačných a komunikačných technológií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Áno, myšlienka má dnes obrovský význam. A informácie hýbu svetom. Až máme neraz toľko informácií, že nie sme schopný ich spracovávať. Je pravda, že ak nechceme byť iba krajinou, ktorá bude skladať výrobky, ktoré iné krajiny vyvinú, musíme s tým niečo robiť. Tiež je to nevyhnutné, ak chceme, aby absolventi našich vysokých škôl neboli iba úradníkmi, ktorý vykonávajú prácu, na ktorú stačí aj stredná škola.

A tu začína prvý problém: školstvo. Všeobecne vzniká v spoločnosti zjednodušovanie tejto témy na jeden mýtus: cieľom znalostnej ekonomiky je IBA zavádzanie informačných technológií do jednotlivých oblastí nášho života. Vzniká jeden veľký omyl, a to ten, že počítače vyriešia všetko. Môžeme naliať miliardy do sietí a počítačov na školách alebo úradoch, a pritom to ani trochu nemusí viesť k zlepšeniu súčasného stavu, možno aj naopak. Počítač totiž nie je schopný myslieť a riešiť problémy. Počítač iba slúži k riešeniu problémov a vykonáva to, čo od neho človek chce (čo mu naprogramuje). Preto by sme sa viac mali sústrediť na analyzovanie problémov a na premýšľanie o nich, ako na zadávanie údajov. Preto by sa mala na základných školách viac prepojiť s počítačmi matematika a možno aj ďaľšie predmety.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Klesá nám totiž napríklad schopnosť detí riešiť logické úlohy, majú problém so slovnými úlohami. Problém je v tom, že deti vedia vložiť informácie do kalkulačky alebo počítača, ale často nevedia aké údaje tam majú vložiť, prípadne nevedia vyhodnotiť tieto údaje.

Obrázok blogu

Alebo ďalší mýtus: načo sa učiť informácie, keď sa všetko dá nájsť na internete. Ale zabúdame na to, že internet je otvorený. To čo človek na internete nájde, nemusí byť pravda. Dnes môže dať na server kto chce čo chce, existujú miliardy stránok. Ako majú deti spoznať, čo je správne a vytvoriť si svoj názor, keď ich k tomu nevedieme? Deti nebudú viac zdatné v informačných technológiách ak budú mať rýchly internet za milardy a ak ich necháme bezcieľne surfovať (o tomto probléme som už písal).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je pravda, že sa skoro všetko dá na internete nájsť. Ale ako sa v tom množstve informácií zorientovať? Kde začať hľadať a ako? Ako triediť a filtrovať informácie, a vybrať ich z nich to čo potrebujem? Tu by malo byť prepojenie napríklad prírodopisu a počítačov. Aby deti hľadali informácie napríklad o nejakej rastline, a potom spracovali a o nej referát, alebo krátku prezentáciu. Tento problém by riešili asi opísaním jedného článku s Wikipedie, preto im treba zadať úlohy, ktoré sú komplexnejšie (aby boli nútené informácie spájať, triediť a inak spracovávať)

Na stredných školách učíme deti to, čo sa naučia aj samé a často to vedia lepšie ako učiteľ: používať počítač a jeho aplikácie. Často však nedostanú základ: ako počítače fungujú, ako sa tvoria programy (algoritmy) a podobne. Je dôležité deti učiť, ako informácie vznikajú, ako sa prenášajú.. Príklad: deti vedia upraviť fotku v programe, ale nevedia, čo je to bit, pixel a ako vznikajú v počítači farby. Častým argumentom je, že to nepotrebujú, veď cieľ je upraviť fotografiu. Ale práve o tom je znalostná spoločnosť: nie vedieť postup ako systém použiť, ale ako ho vytvoriť. Je to ako keby ste učili dieťa čítať romány a ono (ich) nevie písať (aj keď je pavda, že viac detí sa neskôr dostane k čítaniu románov ako k ich písaniu. Ale majú možnosť).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozpísal som sa o školstve, ale zázračná formulka "informatizácie" funguje všade. Počítače na úradoch, v zdravotníctve. Táto formulka funguje dostatočne dobre ako dôvod na naliatie miliárd do systémov. Tiež vzniká dojem, že počítače vyriešia naše problémy. Ale počítač je len prostriedok na riešenie, nie samotné riešenie. Je to ako v školstve: tým že sa do štátnej správy nalejú miliardy, tým sa ešte nič nevyrieši. Ak budeme mať nedostatok lekárov, tak nám žiadny rezervačný systém návštev nepomôže. Áno, počítače môžu systém zlepšiť, zjednodušiť a spohodlniť jeho fungovanie, ale samotné počítače pokrok neprinesú.

Čo by sme teda mali robiť? Prechod na znalostnú spoločnosť nie je udalosť, ktorá sa dá vykonať zo dňa na deň. Je to proces, ktorý bude trvať roky. Čo je však najdôležitejšie, je myslenie ľudí. Aby sa ľudia naučili myslieť. Aby považovali počítač za prostriedok na riešenie problémov, nie za "riešiteľa". V školách by sme mali viesť ľudí ku kreativite a vlastným nápadom, ako spraviť nové alebo lepšie veci, nie ich iba učiť, ako používať súčasné systémy (ktoré boli vyvinuté niekde inde). Najmä v hlavách študentov by sa mal zmeniť prístup, aby štúdium nebolo len o získaní titulu, ale o získaní vedomostí a premýšľaní, ako tieto vedomosti využiť v živote.

Ale aj na Slovensku už svitá na lepšie časy, a máme tu firmy, ktoré najmä v IT oblasti niečo dokázali. Nie je náhoda že firma Eset obhájila svoj titul „firma roka" , nie je ani náhoda, že túto firmu poznajú po celom svete. Nie je náhoda, že táto firma ponúka vlastné myšlienky, vlastné know-how.

A to je krásny príklad, ako by to malo fungovať.

Poznámka: Keď som bol žiakom základnej školy, nemali sme hodiny informatiky. Mali sme počítačoví krúžok na počítačoch Atari. Doma som mal počítač Didaktik M s kazetovým prehrávačom, na ktorom som programoval jednoduché hry. Nemali sme internet, a už vôbec nie vysokorýchlostné pripojenie.

Napriek tomu všetkému, nevyrástol zo mňa počítačový analfabet, a svoje znalosti využívam v programovaní výrobných systémov.

Lubo Kužela

Lubo Kužela

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Moja stránka: lenacor.comV prípade záujmu pomôzem s Excelom.. Ak by ste mali zaujem o skolenie, alebo individuálne konzultácie kontaktujte ma prosím na lubomir.kuzela@gmail.com, predmet "Excel".makrá, kontingenčné tabuľky, grafy, reporty, import údajov, databázy, výpočty, prehľadávanie a analýza dát.. Pracujem ako projektový manažér v priemysle. Zaujímam sa o technológie a ekonómiu. Zoznam autorových rubrík:  InformatikaŠkolstvoEkonomikaPostrehyVedaSúkromnéNezaradenéDenník ítečkára :))

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu