Cesta za šejkom bola dlhá, no hádam až tu sa mi v plnosti poodhalila saudská kultúra. Starý šejk sa rozhodol odovzdať firmu synom a vrátiť sa do púšte k ťavám. Neverili by ste, ako veľmi sú saudi spojený s púšťou. Starý dedulo si, namiesto toho, aby sa uložil na odpočinok v prepychovom dome, postavil tábor uprostred púšte. Tábor sa skladal z dvoch kamiónových návesov a jedného stanu.
Do veľkých GMC vybavených vysielačkami sme nasadli v Rijáde a vydali sa na víkendovú návštevu za starým šejkom. Saif, šejkov syn, naštartoval, zapol klímu a strčil kazetu do autorádia. Skutočne neviem prečo, ale vo všetkých autách, akokoľvek boli luxusné a drahé, sa hudba nikdy nepúšťala z CD, ale vždy len z kazety.
Opúšťame Rijád, obkľučuje nás púšť, za oknami fičiaceho auta vypeckovaná muzika a moji saudský spolujazdci začínajú spievať. Tu zrazu sa aj z vysielačky ozýva spev. To sa ďalšie GMC pripája k našej kolóne. Zastavujeme pri krajnici a z auta sa vyhrnie 6 usmiatych chalanov, spolu s bradatým otcom a jeho kamarátom. Po krátkej prestávke na čaj, kávu a datle znovu nasadáme a fičíme púšťou. Z reproduktorov reve arabská ľudová, z vysielačky sa ozývajú spievajúce decká a do toho všetkého ešte nôtia moji spolujazdci.
Strácam pojem o čase a priestore. Ešte že je tu čas na modlitbu. Kochám sa púšťou a mám pocit, že ku mne hovorí....
Dozvedám sa, že ľudová pieseň sa skladá z dvoch partov. Prvý spieva jeden spevák (či speváci) a na jeho part mu odpovedá druhý spevák (či speváci). Takto vzniká dialóg medzi našimi autami. Piesňou. Ľutujem, že nerozumiem ani slovka, no melódiu si začínam pohmkávať aj ja.
Stmieva sa a ja sa dozvedám, že sme ešte neprešli ani polovicu cesty a mierime k farme v púšti, kde sa ubytujeme. Schádzame z cesty a ideme vyjazdenými koľajami v piesku. Už je šero a ja fakt nechápem, ako sa tu dá nestratiť. Po dvadsiatich minútach sa na obzore objavuje svetlo. Po chvíľke vchádzame na dvor. Sadáme si do priestrannej miestnosti, fajčíme, pijeme kávu, čaj. Rozprávame sa o všeličom. Decká sedia s nami a pozorne počúvajú. Učia sa. Občas nám s úsmevom a veľmi ochotne dolievajú kávu.
Je neuveriteľné aký úžasní sú títo malí chlapci. Ako to tak vnímam, decká sú v klube. Tým chcem povedať, že sú akoby rovnocenný s otcami. To sa mi potvrdí po večeri. (viď č.4 Ako na mňa jahniatko zuby vycerilo).
