Po večeri sa všetci opäť vraciame do priestrannej miestnosti. Ibrahim, inak veľký biznismen píšuci básne a piesne, je vyzvaný, aby zaspieval.
Teda vlastne predspieval, lebo zrazu otcovia a synovia vstávajú z kresiel, chytajú sa za ruky a stavajú sa do dvoch radov. Ibrahim zaspieva prvú slohu a skupinka napravo po ňom opakuje. Ibrahim zaspieva druhú slohu, ktorú zaspieva skupinka naľavo. Takto to ide dookola. Spievajúci sa mierne pohupujú v kolenách, ba po chvíľke sú zjavné aj akési tanečné kroky. Juj, ale sa vedia tí saudi baviť. Bez alkoholu..... Všetci sa smejú a ja s nimi, hoci ani neviem prečo mi je tak veselo. Občas pochopím, že text piesne je oproti tomu, čo predspieval Ibrahim pozmenený a je z toho veľká sranda. Otcovia sa naháňajú, spievajú a tancujú . Ich mladí synovia sa zabávajú s nami napriek tomu, že je už hlboká noc.
Vyrazili sme skoro ráno. Zázrak v púšti. Obrovské zelené kruhy s pšenicou po kolená, väčšie ako futbalové ihrisko. O trochu ďalej v radách vysadené datľové palmy. Jednoducho zázrak uprostred púšte.
Opäť sme na asfaltke a autá fičia púšťou. Z reproduktorov a vysielačky sa ozýva stály spev. Zrazu odbočujeme z cesty a doslova to prášime po púšti. Pár desiatok minút a naša kolóna zastavuje pred šejkovým stanom. Všetci sa vítajú so starým otcom. Deti mu bozkávajú ruku a starký ich bozkáva na čelo a nos.
Na ohníku pred stanom sa hreje káva a čaj. Chlapci nám nalievajú a my len tak sedíme a oddychujeme. Čakáme na obed. Najmladší syn šejka si číta v nejakej knihe. V knihe básní. Navrhujem, aby čítal nahlas. Ibrahim prekladá do angličtiny, ja do slovenčiny. Báseň bola o tom, ako človek môže byť sám stratený uprostred púšte, ale Alláh ktorý pozná aj počet zrniek piesku na púšti, ho bezpečne vyvedie do bezpečia.... Jednoducho krásna báseň.
Idem sa prejsť po púšti a nazbierať zopár kamienkov na pamiatku. Zrazu sa stretám s chlapcami, ktorí tiež hľadajú kamienky zvláštnych tvarov a farieb a navzájom si ich ukazujú. Mám pocit, že púšť ku mne opäť hovorí, no obed je už hotový.
Po obede si ideme pozrieť ťavie stáda. Toľko ťáááv....a ťaviatok.... a uprostred jeden obrovský ťaviak.
Abddulah, piaty najlepší očný lekár na svete, sa mení na beduína a zanietene mi vysvetľuje mnoho vecí o ťavách. Ochutnávam ťavie mlieko, no napiť sa neodvažujem. Ťavie mlieko je vraj prisilné pre Európana a márne by som na púšti hľadal kríky....
Po hodinke chalani (7-11 roční) nasadajú do áut a idú k druhému stádu. Ja, tak ako ostatní, idem pešo. Idem pomalšie a zrazu ostávam sám uprostred púšte. Púšť mi znova niečo šepká a ja začínam spievať:
I’m walking in the desertOn my ownI’m walking in the desertThinking about my homeI’m walking in the desertI found stone This stone will remind me of the desertWhen I will be in my sweet home Now I’m sitting in my homeAnd I’m not aloneNow I’m sitting in my homeIn my hands keeping the little stoneNow I’m sitting in my homeWith my friends and little stone This stone remind me of the desertWhen I walked there on my own Autorom tejto piesne bola púšť. Púšť ku mne prehovorila a to som tam ani nebol 40 dní.
