Hádam prvá vec, ktorá ma tak trochu prekvapila bola, že v arábii neexistuje čas. Znie to neuveriteľne, ale skutočne- čas tu akoby ani nebol alebo si plynul nejako úplne ináč. Dalo by sa povedať, všetko je závislé na pravidelných modlitbách. Z minaretov sa hneď po východe slnka ozýva:
Aláhu Akbar, Aláhu Akbar...
Chvíľu to trvá, kým si na to človek tak nejak zvykne. Po prvej modlitbe následuje nejaká činnosť. Je to jedno aká, aj tak má len vyplniť obdobie medzi modlitbami. A takto opäť a opäť, až do západu slnka, kedy sa akoby deň končil. Či vlastne začal? Nevedno.
Dosť na tom, pracovný deň vyzerá tak, že ľudia prichádzajú do práce ráno okolo siedmej, ôsmej. Potom nejaká tá modlitbička až kým nenastane poludnie. Vtedy sa tok času akoby zastavil. Znovu prichádza modlitba a potom sa ľudia rozbehnú domov na obed a siestu. Pravdaže nesmieme zabudnúť na ďalšiu modlitbičku. Život znovu začína pulzovať až okolo piatej. Dovtedy je väčšina firiem zatvorená. No pracuje sa, a to aj vo firmách a offisoch, až do jedenástej večera.
A prečo to vlastne v arábii neexistuje čas? Predstavte si, že si idete kúpiť do obchodíku na rohu cigarety, keď sa tu zrazu začne na dverách spúšťať kovová mreža a vy ste najblišších 20 minút v pasci. Ak sa vám to stane v banke, či vo väčšom nákupnom stredisku, je možné, že vás vyvedú bočným vchodom. Ak sa vám stane, že čas modlitby príde uprostred vašeho jednania, indický sluha vám donesie kávu, ďatľe, alebo čaj a vy čakáte... A ak sa práve veziete so svojimi hostiteľmi púšťou, určite budete mať chvíľku času na obdivovanie jej krás.
Určite tu čas plynie ináč. Ľudia akoby sa ani neponáhľali. Všetko sa stane, ak Alláh dá. Tak načo sa ponáhľať? Nie je predsa podstatné, či sa dohodnete za tri hodiny alebo tri dni. Na všetko je čas. MAFI MUŠKELE.
