Božské Atény 2

Tie psie sú skôr hlučné a plné ľudí, mačacie sú jednoducho mačacie. Zorientovať sa v Aténach je jednoduché. Na jednom kopci Akropola a oproti Lycabettus –Likavitos.
Z oboch miest je úžasná vyhliadka, no obe majú ducha.
O Akropole sa asi ani netreba rozpisovať. Likavitos a hlavne kostolík sv. Juraja drakobijcu na vŕšku ma skutočne dostal. No najlepšie som sa cítil aj tak v chráme Dia- Zeusa. Asi pre spojitosť Dia a slovanského Perúna. A ešte jedna vec okrem kostolov a hŕby kamenia je na Aténach úžasná a tou je blízkosť mora.
Mohlo by sa zdať, že na kúpanie je ešte priskoro, no more som si skutočne užil. Z centra je to slabých 45 minút. Nikdy som nebol typom človeka, ktorý by hodiny vylihoval na pláži, ale tento krát som predsa len podľahol. Skutočne aj 4 hodiny som dokázal vylihovať v piesku či plávať v mori a dobíjať slnečné baterky.
Mesto a hlavne jeho centrum je v celku jednoduché a v skutočnosti sa v Aténach nedá stratiť, hoci niektoré prechádzky môžu trvať trochu dlhšie. Z nadhľadu Atény vyzerajú ako biele more domov tiahnuce sa od obzoru až k tomu skutočnému moru. Dlhšie ako plánované prechádzky sú krajšie, hlavne vtedy ak sa vám podarí nájsť nejaké krásne zákutia, ktoré určite nenájdete v žiadnom sprievodcovi.
Po prílete som prišiel na prvé styčné miesto, ktorým pre mňa bola Syntagma. Skutočne som si však vychutnal Syntagmu až po výlete na Likavitos. Syntagma je novodobé námestie s kaviarničkami, lavičkami, fontánou a kopou mladých ľudí. Za cestou je úrad vlády za ktorým je nádherný park.
Najviac času som však ako každý turista či návštevník Atén trávil v druhom vrchole centrálneho trojuholníka a tým je Monasteraky. V okolí Minasteraky je väčšina turistických atrakcií a pravdaže nespočetné množstvo obchodíkov a reštaurácií, kaviarní a v neďalekej štvrti Psiri množstvom barov.
Čo som si skutočne užil bolo teplo. Aj o druhej v noci nebývalo chladnejšie ako 20°C. Takže nočné prechádzky, keď vám ujde metro či ste sa s niekým zakecali v kaviarni pri ľadovej káve - frpe, sú veľmi príjemné a hádam práve tu sa začalo moje leto.
Tretím bodom trojuholníka bola Omonia. Tá skutočne ožila keď Gréci vyhrali medzinárodný zápas v basketbale. Uf bolo celkom zábavné byť pohltený spievajúcim a skáčucim davom. Dokonca aj policajný zásah som si celkom užil, napriek slznému plynu, rozbíjaniu výkladov či dokonca áut.
Pobyt v Aténach však pre mňa mal aj iný ako turistický či oddychový význam. Otom však až po ďalšom sete fotografií.