Je tomu už 5 rokov. Bol som vtedy na vojne a vybavil som si opušťák, veď jarmok. Môj najlepší priateľ, skoro brat ma prišiel navštíviť.
Prišiel na novom aute renolte a v značke mal 666.
. Rado bol výborný šofér a aj keď mnoho ľudí sa bálo sadnúť si s ním do auta, ja som si to vždy vychutnával.
Večer zbehol a uložili sme sa spať. Ráno sme vstali. Rado ešte poznamenal ako dobre sa vyspal...
Bola nedeľa a jarmok sa už pomaly končil. Šli sme však ešte na kávu. Rado kúpil Ľudke veľké perníkové srdce...
Pri káve sme spriadali odvážne plány , teda najme Rado.
Po káve sme nasadli do auta, Rado ma ešte hodil domov. Mali sme vo zvyku sa pri vítaní a lúčení poriadne vystískať. Vystúpil som a zamával mu na rozlúčku.
Doma som sa najedol prezliekol do zeleného a šiel na stanicu.
Práve som vstúpil do autobusu keď mi zazvonil telefón. Cez plač som len ťažko rozoznal hlas v telefóne. Bola to Radkova snúbenica Ľudka. Viac si nepamätám, len že som vystúpil namiesto Žiliny v Poprade, kde ma vyzdvihla sestra.
Pred spaním som si ešte sadol pomeditovať. Zrazu sa v izbe ochladilo a žiarovka v lustri praskla. To Rado sa prišiel ešte naposledy rozlúčiť.
Popísať vám Rada by trvalo dlho, jednoducho bol to výborný chlapík.
