Krátko o tom ako utrpelo moje mužské ego.

Mohlo dôjsť k zlomeniu nosa, ruky ži zuba. Takto utrpelo iba moje ego.A teraz moje ego trápi moju myseľ. EGO: „Zle si sa zachoval. Ako nejaká baba.“Myseľ sa snaží vyhovárať a hľadať ospravedlnenia a ja fakt neviem kto má vlastne pravdu.Dlhé roky som sa učil rôzne bojové techniky je pravda, že poslednú dobu už cvičím len Tai-chi. No a to moje ego hnevá ešte viac. Pravda je však taká, že moja bojová forma je už dávno preč. A vzhľadom na to moja myseľ si pripúšťa strach s prehry a tak je každý boj predom prehraný. A mužské ego, obzvlášť to moje, nemá rado prehry.MYSEĽ: „Ale kvôli rozbitému poháru?“ snaží sa moja myseľ triezvo uvažovať.EGO: Tak si sa do toho nemal pliesť, keď si strachopud.“ Znovu útočí dotknuté ego.MYSEĽ: „Nie som strachopud veď som sa mu postavil.“EGO: „Hej a skončil si s rozbitou perou. Ha, ha bojovník čo nedokáže vrátiť úder. Mal si mu rovno nastaviť druhú stranu.“ vysmieva sa ego.MYSEĽ: „Ale kvôli rozbitému poháru , som mal niekoho udrieť?“ obhajuje sa myseľ.EGO: „Nie kvôli poháru, ale kvôli tomu, že ťa udrel.“MYSEĽ: „Hmm… , asi máš pravdu, nemal som ho len odsotiť, mal som ho udrieť.“ rozmýšľa myseľ sama pre seba a pokračuje už len v monológu, keďže dotknuté mužské ego nahnevane odišlo. „ Hej ja by som ho udrel a začala by sa poriadna bitka a ja by som pravdepodobne skončil skopaný na zemi, so zlomeným nosom a bez zubu. Hej, hej, techniku ovládam, ale som slabý, pomalý a vôbec, prekvapilo ma, že ma udrel a potom bolo už neskoro. Kde som urobil chybu? Mal som mu jednu vraziť prvý ja? Fakt neviem…Asi by som mal opäť začať športovať.