Poviem vám jednu rozprávku. Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina v ktorej žili dva národy. Nemali ani inú farbu pleti ba ani iné na pohľad poznateľné rozdiely. A predsa tam rozdiel bol. Rozdiel spočíval vo výslovnosti jednej slabiky.
Jedného dňa kráľ pochádzajúci z toho väčšieho národa sa spolu so svojimi radcami rozhodol vyhubiť ten menší národ. Prečo? Vraj za všetko zlo v krajine môžu práve oni.
Tak jedného dňa sa na všetkých mostoch a bránach nezabudnúc na hranice kráľovstva objavili STRÁŽCOVIA RASOVEJ ČISTOTY. Ich úlohou bolo pýtať sa okoloidúcich jednu jednoduchú otázku na ktorú bola jednoduchá odpoveď. Pravdaže v odpovedi sa nachádzala práve tá jedna slabika. Kto ju nesprávne vyslovil mal byť na mieste popravený. Genocída bola začatá...
Samuel bol nadaný na jazyky no tá slabika mu aj tak robila problémy, uvedomil si však, že ak sa nenaučí požadovanú odpoveď vysloviť správne.....
A tak sa Samuel zavrel vo svojom podkrovnom byte a rozhodol sa nevyjsť na ulicu kým jeho výslovnosť nebude dokonalá. Trvalo to dlho no nakoniec si Samuel zbalil všetky svoje veci a vybral sa najkratšou cestou k hranici, preč z kráľovstva.
Pri bránach mesta bol zastavený po prvý krát. Na položenú otázku trochu s obavami odpovedal presne ako bolo potrebné na prežitie. To sa opakovalo ešte na niekoľkých mostoch, vytúžená sloboda bola bližšie a bližšie. K poslednému mostu si Samuel vykračoval bezstarostne s úsmevom na perách popiskujúc si nejakú pesničku.
Na poslednom moste mali strážcovia rasovej čistoty ťažký deň. Veliteľ stráže mal totiž narodeniny a tak napriek službe ukrutne pili. Keď Samuel dorazil na most, boli taký popitý, že ani jeden si nevedel spomenúť na otázku ktorú sa mali spýtať. Veliteľ však našiel riešenie
a spýtal sa Samuela aký že to je dnes deň.
Samuelovi zmrzol úsmev na tvári. Bol práve deň začínajúci na tú jednu slabiku.
