Už niekoľko krát som o extravagantnom triedičovi odpadu počul rôzne legendy. A moje stretnutie bolo tiež legendárne.
V jedno letné popoludnie sa vraciam domov a dojedám jablko. Nikdysom nebol v basketbale dobrý, ale tento krát som kôš trafil. Akébolo moje prekvapenie, keď z koša vyskočil fúzatý cigán včerveno-modrých lyžiarskych otepľovačkách- uprostred leta. Aspoň že bolbosý.
Spoznal som ho hneď. Postavil sa rovno predo mňa, ľavou rukou siprehodil svoje dlhé čierne vlasy dozadu a pravou rukou si galantne sozdvihnutým malíčkom vložil nedojedené jablko do úst.
Priznám sa, trochu som sa aj zľakol, no ako som si uvedomil kto topredo mnou stojí, nenapadlo ma nič iné ako sa pozdraviť.
„Dobrý deň"
„I ja ci želam dobrij deň, mlady panko" odvetil cigán, ktorého priateľpomenoval Damián a mierne sa uklonil. To už v ruke držal klobúk, sktorým zamával a dal si ho na hlavu.
Celý prekvapený som si spomenul, že mám posteľ, ktorej sa potrebujem zbaviť, keďže som si pred nedávnom kúpil novú.
„ Počuj, keď ťa tu už vidím, nechcel by si posteľ?"
„Ňe panko, posceľ nechcem, ja zbiram eľektronyku."
To už som nezvládol, rozosmial som sa a zo slzami v očiach sa s Damiánomrozlúčil, že až budem mať elektroniku na vyhodenie, tak ju pre nehoodložím.
