Fakt neviem. Rúžový púčik pre teba už rozkvitol v mojej váze. Hej je nám spolu celkom fajn no ty už máš presne stanovený cieľ dokonca už aj kúpenú letenku. Neviem či moja momentálna nálada je spôsobená výkrikmi Nika Caveho z reproduktorov, alebo dlhotrvajúcemu spánku ku ktorému si ma donútila tým, že si neprišla.
Fakt neviem. Skutočne neviem čo sa odohráva v tvojej hlave, usmievaš sa tak milo až mám s toho pocit ako by si ma tak trochu chcela. Ty však povieš „On na teba nežiarli nemá prečo“ a pritom tvoje vlasy voňajú za slnečným hodvábom a telo...
Viem že by som chcel raz dožiť toho aby nejaká babička bylinkárka bola niekde,
kde by som ja raz bol sivovlasý deduško. A viem, že milovanie s tebou by bolo.... hmm....
(Možno tých „m“ by tam malo byť viac.) Ale o to tu ani tak nejde, pre tentokrát.
Prosil som starých slovanských bohov aby si prišla a ty si tu, len nie vedľa mňa. Bohovia nás vždy trestajú tým, že nám plnia naše prosby. A tak keď som ti vytrhol vlas použiteľný na magické kúzlo lásky, radšej som ho nepoužil. Tak nejako čakám, že predsa len prídeš a spolu so mnou zostarneš.
