Je zrejme iba málo ľudí na Slovensku, ktorým by nezavolal ich starý kamarát (ktorého videli naposledy asi v materskej škôlke), že ich dlho nevidel, že si spomenul a že keď už tak volá, že by im rád ponúkol skvelú príležitosť ako získať nejaké peniaze naviac/že má pre nich podnikateľskú príležitosť atď. Samozrejme, že takéto dôležité veci sa nedajú riešiť cez telefón preto je treba dohodnúť si osobné stretnutie, kde to všetko rýchlo a jasne vysvetlí. A veď sme kamaráti aspoň si dáme kávu... Takto alebo veľmi podobne prebieha v podstate každý „kontak".
No ale späť k jadru príbehu. Tak takto zavolal môjmu kamarátovi - nazvime ho Ignác, jeho známy s tým, že si spomenul ako spolu kedysi trávili množstvo času (až jednu dovolenku kde sa náhodou stretli)a, že má pre neho skvelú príležitosť ako si zarobiť... Ignác je študent, preto príležitosti na zárobok popri štúdiu vždy využíva, tak sa dohodli na stretnutí. Tam mu ukázal ako sa dá veľmi jednoducho a samozrejme ľahko a rýchlo zarobiť. Všetky jeho obavy o tom, či to nie je to „behanie po ľuďoch" alebo „to otravovanie ľudí" boli veľmi úspešným (a samozrejme naučeným) spôsobom zahnané niekam preč.
Tak vypísal prihlášku, zúčastnil sa vstupného smeninára, kde mu veľmi úspešný ľudia radili ako sa stať rovnako úspešný a bohatý ako sú oni. Samozrejme bez námahy, ľahko a rýchlo... A na to, aby sa stal prakticky zo dňa na deň bohatý stačí tak málo - povedať o tom iba pár známym a „dať im príležitosť" rovnakú akú dostal on... A vlastne ešte jedna drobnosť - treba si kúpiť hrnce za 27 000SK (takmer 900euro pre tých, čo už žijú v novej mene). Veď keď si ich kúpiš ty, kúpia si to aj ľudia, ktorým dáš príležitosť ty (ktorých dovedieš do systému) a stačia iba 3 ľudia a hrnce máš zaplatené. A dajú sa kúpiť na splátky a keby niečo VŠETKO SA DÁ VRÁTIŤ DO 3 MESIACOV!!! Prvá splátka nejakých smiešnych 270Sk (takmer 9e J ) Akékoľvek námietky, že ich vlastne nechce a nepotrebuje sú zbytočné veď, sponzor (človek priamo nad ním) mu zo všetkým pomôže a keď to funguje jemu (sponzorovi) bude to fungovať aj hrdinovi nášho príbehu.
Lenže sa stalo to, čo sa stáva veľmi často - Ignác nezarábal tak ako si predstavoval a nový ľudia pod neho akosi neprichádzali. Preto, sa začal zaujímať ako by sa dali hrnce, ktoré ani nerozbalil vrátiť. Vtedy sa prejavil v plnej kráse sponzor, ktorý by mu mal zo sšetkým pomôcť. Hrnce, ktoré sa kúpili na splátky sa vrátiť nedajú. To, že pred tým sa dalo vrátiť všetko už neplatilo.
Preto prišiel za mnou, doniesol papier, ktorý si niekto dovolil nazvať „ZMLUVA NÁKUP NA SPLÁTKY." Nie som právnik, ani právo neštudujem, ale keď v zmluve o nákupe niečoho na akýkoľvek spôsob nie je uvedená cena je to zvláštne. Keď ide o nákup na splátky a nie je tam uvedený ani počet splátok ani ich výška začne človek rozmýšlať, či v tej veľkej americkej firme nemajú právnikov. A keď o výpovedi zmluvy hovorí bod H, v ktorom sa píše, že tovar je možné vrátiť v súlade s podmienkami tejto zmluvy a podmienky nie sú nikde uvedené, začnete si myslieť, že blbci ste asi vy. Obrátite sa celkom logicky na kamaráta právnika, ktorý vám povie niečo v tom zmysle „Ty vole to snáď nemyslia vážne! Veď to vôbec nie je zmluva nech to prestane platiť a hrnce si nechá" Náš Ignác je však čestný a povie, že hrnce chce vrátiť a že chce naspäť peniaze. Napíšeme teda výpoveď v „zmysle podmienok zmluvy" a čakáme. Odpoveď neprichádza napíšeme druhý list. Na druhý deň volá Ignácovi z utajeného čisla nejaká pani, že prečo píše, že ide o druhý list, keď oni nič nedostali. Povie, že to poslal doporučene, že si teda zistí, kde skončil, potom začne pani splietať niečo o kolegovi na dovolenke (asi dvojmesačnej). No jednoducho, žiadosť je vybavená nech pošle hrnce na dobierku. Hrnce teda na dobierku poslal - resp. Jednu krabicu na dobierku a druhu ako balik - to preto, že slovenská pošta funguje skvele a o všetkých službách dobre a jasne informuje. Samozrejme o pár dní oznámenie o uložení zásielky. „Veľká americká firma" si prebrala iba balík, dobierku poslala naspäť. To však nestačilo a nasledoval telefonát od sponzora, v ktorom mu patrične vynadal, že čo si to dovoluje od nich čokolvek chcieť (žiadal o potvrdenie, že je celá záležitosť uzavretá, ktoré stačilo iba poslať naspäť), že má zavolať riaditeľovi a uvidí ako mu ešte ten vynadá.
Nasledoval teda telefonát obávanému a patrične naštvanému riaditeľovi (veď prečo by nie za takmer 20 rokov údajne ešte nemali reklamáciu). Telefonát prebehol úplne normálne a riaditeľ v dobrej nálade a usmiaty (skor ako z nejakého manuálu) vysvetlil, že dobierky nepreberajú (na otázku, prečo mu teda ich pracovníčka povedala nech to pošle na dobierku, odpovedať nevedel, ale povedal, že on bol vtedy na dovolenke preto to nemohol vybavovať on... J ), že to má poslať ešte raz a oni mu hneď pošlú peniaze. Ignác sa teda rozhodol firme veriť a poslal to ako balík.
A čuduj sa svete... Peniaze po pár týždňoch naozaj prišli. Čakali ste niečo iné? Občas bývajú aj happy endy. Chcem však upozorniť na pár dôležitých vecí. Vo veľkej americkej firme ponúkajú skvelú podnikateľskú príležitosť, keď však chcete niekomu spôsobiť stratu = vrátenie tovaru vyhrážajú sa vám fyzickým napadnutím „...a to ti hovorím, že ja to mám naplánované a ak nebudem na XY percentách tak ti rozbijem hubu, a keď človek ZZ nebude na XXYY percentách aj ten ti dójde rozbiť hubu...". Ak sa to niekomu zdá čudné takto hovorí človek, ktorý „skvele zarába, výborne mu všetko funguje, plní si plány atď. Ďalšia vec je, že tovar sa nedá za ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ vrátiť - Ignác si to iba vytelefonoval. Teda aspoň podľa dotyčného úspešného sponzora.
PS.: A aby ste sa mali na čo tešiť, o pár dní zverejním aj komunikáciu Ignáca so sponzorom, ktorú viedli na ICQ, a ktorú mi poslal cez mail - je to naozaj zaujímavé a zábavné čítanie. Nevedel som, že takto myslia úspešný ľudia.
