Keď niečo nie jemŕtve musí to žiť / existovať, ak niečo existuje dá sa to nejakýmspôsobom charakterizovať, prípadne definovať. Lenže každý si pod pojmompunk predstavuje niečo iné a ustálil sa konsenzus, že punk jenedefinovateľný z dôvodu jeho šírky a subjektívnosti. Lenže práve topodľa môjho názoru spôsobuje najväčšie problémy. Ak vychádzame zpredpokladu, že niečo, čo existuje musí zapadať do nejakej všeobecnejkategórie a punk, ktorý je nedefinovateľný (kvôli svojej subjektivite) nezapadá do žiadnej, vyjde nám z úvahy jeho neexistencia.
Uvedomujem si, že každá definícia predpokladá istú mieru zjednodušenia. Definovať punk si netrúfam,ale myslím, že by sa dalo zhodnúť na tom, že k nemu neodmysliteľnepatrí sloboda. Neviem do akej miery sa stotožňuje punk z anarchiou (jeto predsa subjektívne), ale sloboda nie je a ani nemôže byťneobmedzená. Často počuť silné reči o biznise v punku. Biznis do punkunepatrí – tak mi vysvetlite prečo? Punk je o slobode (dúfam, že niktonie je proti) a sloboda mi dáva možnosť robiť biznis kdekoľvek. Je naslobode druhých, či to prijmú alebo nie. Ak potom niekto o niekomhovorí, že nie je pravý punker, lebo robí to a to, zasahuje do jehoindividuálnej slobody. A to je predsa zasahovanie do jedného z pilierovpunku. To znamená, že už tým ho zabíjame.
Ďalšiavec je, že istý ľudia si pod pojmom punk predstavujú lacný chlast,stále byť ožratý, pred koncertom žobrať na vstup a podobne. Čorazčastejšie mám pocit, že táto skupina je vo väčšine. Často sa práve títoľudia vydávajú za pravých punkerov. Stotožňujú punk s množstvomvypitého alkoholu, to že tým zabíjajú sami seba je len ich vec ale môžuspôsobiť, že iní sa nebudú pokladať za punx kôli tomu aby neboliautomaticky pokladaní za „socky“.
Skúsimsa teraz konkrétnejšie vyjadriť na jednu z oblastí, v ktorej vlastneheslo (z ktorého mám pocit, že punk je niečo čo leží na smrteľnejposteli a už-už má umrieť ale stále niekto hovorí, že ešte nezomrel)punk´s not dead vzniklo. Čo sa týka hudby asi je to oblasť, kde sa nosíbyť nekomerčný, nerobiť hudbu pre peniaze a podobne. CD-čká sa zásadnenapaľujú, lebo na punku sa nesmie zarábať. Tým sa podľa mňa ale punknajviac zabíja. Skúsim to odôvodniť. Ak skupina/vydavateľstvo vydánejaké cd-čko investuje sa do neho veľa (ako hodnotu nebudem brať lenpeniaze ale aj čas a snahu... každý kto niekedy hral vie o čomhovorím). Len málokto niečo robí len - tak. Obzvlášť v hudbe hudobníciočakávajú, že sa im investícia vráti (opäť nehovorím len o peniazoch –ale z niečoho treba žiť). Ak sa však do nahrávania investuje viacpeňazí je predpoklad, že ľudia chcú napäť aspoň náklady. Žiadnevydavateľstvo nevzniklo pre dobročinnosť ale pre to aby tvorilo zisk.Ak sa to niekomu nepáči, nech si založí iné. Ak však vydania niktonekupuje môže to znamenať viacero vecí, buď je skupina slabá, alebo sito veľa ľudí napálilo. Každý podnikateľ si rozmyslí, či bude robiť sostratou. Z toho logicky vyplýva, že odmietaním punx labelov (kôlikomercii) poškodzujú punkeri sami seba. Logický dôsledok zníženejpredajnosti je zníženie počtu vydaní, znižovanie nákladov (kvality),lisované CD sa menia na CDr atď. Na koncerty tiež nikto nejde (veď tostojí 50 korún za to mám 2 pivá) lebo sú to komerčné skupiny ktorépredávajú album za viac ako 250SK (nikoho nezaujímajú investície).Skupiny strácajú motiváciu trénovať a neskôr aj ďalej tvoriť... Týmsamotný prístup zabíja punk.
Týmto textom som nechcel nijako moralizovať ale rozprúdiť diskusiu. Treba sa zamyslieť nad tým, či heslo punk´s not dead je to najlepšie. Je tiež dôležité zamyslieť sa, či svojím konaním nezabíjame práve to, čo máme najradšej.
(písané pre: www.hiraxrecords.sk)
