Bez ohľadu na to, čo si myslímo tom, čo povedal, ma zaujala jedna vec. Všetci mámeneuveriteľnú silu slova. Málokto si to uvedomuje, čovypovedané slovo môže spôsobiť, už len tým,že sa nikdy nedá vrátiť späť. Veď: „Napočiatku bolo Slovo,...“ To by hádam malo stačiť nailustráciu ich dôležitosti.Ľudský mozog stačíčastokrát iba o niečom presvedčiť (slovami) a čuduj sasvete, ono to tak naozaj je.
Často niečo hľadám (kľúče,peňaženku, mobil...) práve vtedy, keď sa najviac ponáhľam.Čo asi tak vykrikujem? „Toto sa môže stať iba mne! Totonie je normálne! To mi niekto robí naschvál!“ Samozrejme,že sa mi to stane keď si to opakujem a sám sa na toprogramujem. Niekedy sú na to takéto reakcie: „To sa tistáva preto lebo si nedávaš veci na poriadok... NIKDY sinič neodložíš... Ty si nemožný chlap!...“ Tiež pekné programovanie...Najhoršie je, keď tomu veria obaja aktéri takéhoto "incidentu" vtedy to vyzerá asi tak, že ten "nemožný bordelár", začne trpieť utkvelou predstavou, že celý svet je proti nemu (nie je to môj prípad vopred ďakujem diskutérom za prejavený záujem), nikoho nemá rád a nikto nemá rád jeho. (samozrejme, že to nie je len kôli tým kľúčom, či peňaženke ale tam to môže začať)
Jedna z mojich najobľúbenejšíchviet (nepoužívam ju) „Ja nikdy nebudem bohatý.“Samozrejme, že nebudeš! Ver tomu a hovor si to ďalej, držímti palce lebo to určite chceš, keď si to stále opakuješ.Alebo: „Peniaze spôsobujú len problémy.“ Anaozaj! Všetci, čo to hovoria s tými peniazmi problémynaozaj problémy majú. Bude to náhoda? Myslím,že nie.
Treba si uvedomiť jednu vec – to, čohovoríme je odrazom toho, čo si myslíme. To čo simyslíme riadi náš mozog. Kedže máme uši,myšlienky niekoho iného sa dostanú aj k nám.„To si celý ty – nikdy neprídeš načas! Ty siúplne nemožný. Nie si taký dobrý akotvoj brat/sestra/sused/kamarát...“ Čo sa asi deje v mozgutých čo to počúvajú? Pomaly sa ten mozogprogramuje na tieto „vzorce správania.“ A úplnenajlepšia veta:„Za toto sa dostaneš do pekla!“ Tááák a je to tam!Ideálne keď sa to povie malému dieťaťu.
Slová môžu zabíjať,ale aj povznášať. Tým, že niekomu niečo povieme aon nad tým začne skutočne uvažovaťvo význame,že čokeď sa to stane, resp. tak toto sa mi určite stane, nakoniec sa tozrejme vyplní. Áno viem, budú mudrlanti, čobudú písať – už som si toľko krát hovoril,že vyhrám lotto a stále nič... Aj ja som si to veľakrát hovoril. Máte úplnú pravdu. Je topreto, lebo sme sa nedokázali dostatočne presvedčiť, že sato stane, náša myseľ si z toho nespravila svoju realitu. Akovysvetlíte to, že niekto vie silou vôle ohnúťlyžičku – jednoducho verí, že to dokáže. Súliečitelia, ktorý dokážu dotykom vyliečiť rakovinu(pre ortodoxných kresťanov, ktorí za všetkýmvidia čiernu mágiu: Keby ste mali vieru veľkú akohorčičné semienko a povedali by ste tomuto kru aby sapresadil do mora urobil by to) stačí jednoducho veriť a vecisa stanú. Keď uvažujeme, myslíme v slovách.Slová (naše myšlienky) teda rozhodujú o našichosudoch.
Na jednej prednáške u násna škole som sa dozvedel, že „nie sme tupé numerá“preto vždy záleží len od nás, či uverímetomu čo nám druhí povedia. Všetci sme čarodejnícia šamani - tí tiež iba vynášali kliatby – slová,ktoré boli účinné iba kôli tomu, že imvšetci verili.
BTW.: Keď som priateľke zopakoval, čosom počul v telefóne, tak sa ma opýtala, či sa vôbecnebojím, že sa so mnou rozíde. Povedal som, že nie.Čoho sa najviac bojíme – to sa stane. Preto končímďalším citátom: „Nebojte sa!“
