Toto je môj prvý článok a keďže som v tomto neskúsený a teda amatér tzv. "bažant" tak sa budem snažiť v užšom spektre priblížiť to, o čom tento článok má byť, alebo chcem aby bol a neotáľať s niečím iným, predovšetkým pokúsiť sa nezachádzať do iných tém.
Emócia ako táka a teda láska, ktorú pocítil na vlastnej koži snáď každý človek vo svete je azda najsilnejšie puto, ktoré človek má. Hnev, nenávisť vedú len k pomste a utrpeniu ale za láskou človek vidí harmóniu, radosť, úsmev. Za slovom láska sa neskrývajú len dvaja ľudia, ktorý k sebe pociťujú náklonnosť a sebaúctu jeden voči druhému, ale taktiež sa za týmto slovom skrýva rodina, priateľstvo kde láska figuruje alebo aj existuje láska k prírode, k dieťaťu, k zvieratám, ku knihám, k hudbe, k tancu, k obľúbeným predmetom, atď. Mohol by som tu popísať mnoho foriem lásky, ktoré vo svete existujú, s ktorou sa každodenne stretávame v bežnom živote a nevidíme ju. Je všade, v každom z nás, v každom zvierati, v každej zemi, kameni, vo vzduchu, naokolo vôkol nás. Je všade. No aká láska aká teda emócia je v človekovi? Nie každého človeka sprevádza táto emócia počas života, nie každému človekovi sa naskytne a málo kto vie pravú lásku oceniť. Existujú však ľudia, ktorí si ju vážia, ktorí po nej túžia, väčšinou sú to ľudia, ktorí v živote veľa trpia alebo sa im nestalo nič príjemne. Majú málo a aj z toho mala vedia darovať a podeliť sa. Navonok môžu pôsobiť silno a odhodlane, do každodenného života vstupujú s úsmevom, no na druhej strane sú osamotení bez životného cieľa. Títo ľudia vedia oceniť aj najmenší kúsok lásky, jej najnižšiu hodnotu, preto ju vedia aj vo veľkom darovať komukoľvek. Láska je epická, je tu od pradávna, je večná...
Žijeme však v dobe v akej žijeme, ľudia sa nenávidia, pre maličkosti sú ochotní iným ľuďom ublížiť. Rodinu sú rozvrátené, priateľstva zanikajú. Dnes si už ľudia nevyjadrujú lásku tak ako to kedysi bývalo, slovko "ľúbim ťa" stratilo význam. Mladšie generácie, detí vychovávané internetom sú učené nemilovať kvôli prostrediu v ktorom vystupujú a teda virtuálnom. Títo ľudia sa medzi sebou nebavia, nevedia komunikovať. Zaniká tak to čo kedysi bolo k životu potrebné. Komunikácia je cesta k láske, k naplneniu toho čo človek nosí v hrudi. Podľa môjho dojmu je to obrovská strata, lebo to krásne čo môžeme mať nahrádzame niečím čo nie je vôbec potrebné. Mnohí ľudia si neuvedomujú aké je to krásne napísať niekomu list, potešiť ho obyčajným skutkom, ktorý mu vyčarí úsmev na tvári, prísť mu vypomôcť aj keď to nečaká, povedať zopár krásnych slov, podať mu pomocnú ruku či je to už rodina, priateľ, alebo obyčajný človek ktorý ťahá za sebou ťažký kufor a dve tašky plné nákupu.
Čo je to teda ta láska? Je to chemická reakcia? Je to skutočné alebo je to fikcia tela, ktoré po niečom túži? Svojím spôsobom je to túžba. Každý kto lásku pozná a pociťuje vie, že že je to neopísateľný pocit, neskutočná emócia, ktorá v človeku spôsobuje ohromnú radosť, zimomriavky, chvenie, obrovské potešenie hoci aj s každodenného života ktorý je tak vzácny a dokáže byť tak nádherný, stačí sa obzrieť okolo seba a vnímať svet ako obrovský priestor, ktorý ponúka nesmierne veľa príležitostí k nájdeniu vzťahu k láske. Človek však málo krát pozerá okolo seba a to by sme mali robiť, vnímať ľudí, prírodu, zvieratá okolo seba ako tých, ktorých je možno milovať. Každý má nádej milovať a byť milovaný, netreba byť sklamaný. Láska človeka naplnia viac ako čokoľvek iné, no je nutné lásku spoznať a poznať. Je isté, že ak človek nemá vzťah k láske, jeho život nebude nikdy vyrovnaný, usmerňuje sa na iné veci...
Samozrejme, že ak človek miluje, dokáže viac vecí ako ten človek, ktorý nenávidí. Láska je taká silná aký je človek silný, ale aká je láska silná tak silne je aj zraniteľná. Prejavy lásky v dnešnej dobe sú nepochybne iné ako to bolo pred mnohými rokmi. Každý rokom sa prejavy lásky menia, často krát však k horšiemu. Prečo ak sú ľudia smutní v danom okamihu lásku strácajú? Cítia sa byť slabí? Opustení? Možno je to tým a možno je to tým, akým človekom sú.... Všetko je vo vašich rukách, existujú však ľudia, ktorí i napriek vašim chybám, vašim nezhodám, vás i napriek všetkému zlému by vás radi milovali. Nezatvárajte dvere, nechávajte ich otvorené. Už akí ste, takí ste, či žena, či muž, vždy vás dokážu dojať skutky vykonané z lásky. Hovorí sa že na lásku nie je žiaden liek, že na zranené srdce a na slzy v očiach neexistuje to čo by ich zahojilo. No na lásku je liekom najlepšie iná láska, v niektorých prípadoch je to však čas...
Tak teda, "Láska ako emócia" je to čo človeku nikto nezoberie, je slobodná a nepredajná a teda je to puto, ktoré pevne drží pokope priateľstvá, rodiny i samotného človeka. Ak sa to puto pretrhne, zviazané už nie je také ako bývalo, no vždy je to puto, vždy to bude láska, ktorá plnohodnotne dokáže naplniť človeka a podrží ho i v tých najťažších skúškach jeho života. S láskou je život krásny a šťastný...
Ak by sa dala nejakým spôsobom láska slovami opísať, tak vám prinášam môj opis lásky ako emócie krátkou formou, teda vlastnej poézie:
Je to Spoveď, o ktorej sa bojím hovoriť, Dotyk, ktorý sa bojím uskutočniť, Krôčik, ktorý ma delí od šťastia, Skutok, za ktorý všetci platia, Liek, ktorý hľadám už dlhé roky, Tieň, ktorý sleduje jej kroky, Nádej, ktorá mi dáva silu, Túžba, čo odstaví vo mne pílu, Radosť, čo nepozná žiadnu pauzu, Pohľad, ktorý vylieči každú traumu, Rozhovor, ktorý sa nedá povedať, Sen, ktorý chce každý snívať, Krása, ktorá sa nedá opísať, Hviezda, ktorej chce každý dotknúť sa.