Písmo:
A-
|
A+
Vychádzam na balkón dívať sa nikam,
Zábradlie drží môj nádych a výdych,
S plynulým vánkom v jednote dýcham,
Aj ja som súčasťou nás ľudí vinných.
Dívam sa nikam a myseľ mi kričí,
Úzkosť a bezmocnosť k zemi ma tlačia,
Nikomu nevadí, že to tu zničí??
A cesta ku koncu... čím ďalej kratšia.
Princípy slušnosti už dávno nestoja
Ľudia si v pokoji žijú ich životy,
Škoda, že slepí sme, prehrali bez boja,
Pomaly chtiac-nechtiac padám do ničoty.
Vychádzam na balkón dívať sa nikam,
Mlčím no kričím, nádych a výdych.
S plynulým vánkom v jednote dýcham,
Nechcem byť súčasťou nás ľudí vinných.
