Keď môžete vo dne, uprostred noci, na Vianoce, či štátne sviatky nakupovať v najväčších obchodných reťazcoch tie najúžasnejšie veci, ani vo sne si nespomeniete na úbohý obchodík na rohu ulice, kde je každú chvíľu vycapený rukou naškrabaný lístok "prídem hneď". Kde ako naschvál nemajú presne to, čo potrebujete, kde po pol desiatej ráno sú už chrumkavé chleby vychytané. Nuž a ja som sa, čuduj sa svete, uprostred komerčného anglického sveta, potešila takémuto zabudnutému obchodíku na rohu ulice, ktorý na rozdiel od slovenského, vlastnil istý Ind.
V práci mi dali tri dni voľno. Nechcela som sedieť doma, vybrala som sa s manželom na dlhšiu prechádzku po okolí. Rada totižto obzerám pekne upravené domčeky, ktoré sú tak príznačné pre Južné Anglicko. Môj muž je večne hladný, no tentoraz po dlhej prechádzke som mu to schválila. Pustili sme sa teda do hľadania obchodu s potravinami. Na rohu sme zakopli o malý rozbitý obchod, polepený inzerátmi a reklamami, kde sme cez okno videli jedlo a to nás pozvalo dnu. Preplnený obchod s husto natisnutými výkladmi a hlasno prežúvajúcou Indkou nás doslova vtisol medzi ponuku. Ako som spomenula, v Anglicku som už vyše roka, no tak rozličný tovar na troch metroch štvorcových som tu ešte nevidela. Všelijaké serepetičky za zaujímavé ceny. Na chvíľu som mala pocit, že som sa narýchlo zastavila doma. V tom komunistickom obchodíku s rozličným tovarom. Kúpili sme niečo na cestu, narýchlo zamávali Indke a so smiechom vyšli von. "Tá sa musela veľmi diviť, z čoho si bola taká nadšená," vravel môj muž zahryzujúc do mäkkej šišky. Aj mňa samú prekvapilo moje nadšenie z úplne obyčajného schátraného obchodu. Však takých máme doma veľa! Mňa však uniesol na pár minút domov, na Oravu, do toho jednoduchého života, ktorý mi občas veľmi chýba. Kde sa na košíky čaká v rade, kde sa vás sused spýta, čo nové, kde stretnete Hanu z hornieho konca. Kde kupovanie teplého chleba znamená stretnutie s človekom.
