Keď zahryznutie do jazyka nebolí

Každé ráno Olíviu umyjem, oblečiem, donesiem jej čaj, podám lieky, podsuniem stolček pod nohy a zapnem ventilátor. To je asi tak všetko, čo pre túto osemdesiatročnú obyvateľku penziónu dennodenne spravím. Nikdy by mi nenapadlo, že ma raz, keď budem natrvalo odchádzať z práce, ocení viac ako ktokoľvek iný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
www.google.com
www.google.com 

S Olíviou sa poznáme už rok a pol. Práca s ňou mi neraz napla nervy. Staručká žena však mala aj svoje lepšie dni, keď sa vedela na človeka usmiať. Jej najčastejším dôvodom, kedy zavolala na opatrovateľa, bola prosba: "Dáš mi sveter okolo pliec?" V ústave som si v ten deň odrábala svoju poslednú dvanástku, našla som si totižto novú prácu. Deň bol ako inak veľmi rušný, každý chcel všetko a hneď, často sa to s úsmevom na perách nedalo zvládať. Uprostred najväčšej práce sa zrazu ozval zvonček, nuž ako inak, z Olíviinej izby. Spotená od nedokončeného kúpania náročného rezidenta som sa nervóznym krokom a so zvrašteným čelom vybrala smerom k nej. Cestou som si v duchu navrávala, že ešte vydržím a zachovám svoju myseľ v pokoji. "Čo sa stalo Olívia?", snažila som sa silene usmievať na chuderku ženu. Ona, akoby išlo o najnormálnejšiu vec na svete, požiadala o sveter okolo pliec. Ani nejde o ten sveter, čo vás dokáže vyviesť z miery. Ide o to, že ľudia žiadajú o takéto, pre nich "dôležité" veci, práve vtedy, keď sa vás vo vani pokúša kopnúť pacient s demenciou, alebo keď momentálne podávate vodu umierajúcemu človeku. Vtedy ak sa vám ich požiadavku nepodarí splniť do troch minút, máte pred očami výstup o zanedbávaní starostlivosti, o tom, ako vám na nich nezáleží, ako ich nemáte radi a podobné veci, ktoré po dvanástich hodinách skutočne nepridávajú na lepšej nálade. Zaprisahala som sa však, že poslednú službu dotiahnem do konca v pokoji, tak som rýchlo s úsmevom na perách vyhovela jej požiadavke. Už už som sa chcela otočiť na opätku a utekať dokončiť kúpanie, keď mi Olívia tichým, takmer zahanbeným hlasom hovorí: "Prosím ťa, vytiahneš mi obálku z hornej zásuvky?" Ako som jej podávala tenučkú obálku, natiahla ruku a potlačila ju smerom ku mne. "To je pre teba Katka! Ďakujem za všetko, čo si pre mňa doteraz spravila. Budeš mi veľmi chýbať." S trápnym úsmevom, no so zatajenými slzami v očiach som si prečítala jednoduchý text na pohľadnici, doslova načarbaný vysilenou rukou ženy, na ktorú som len pred chvíľkou v duchu nadávala. Bože, ešteže si viem zahryznúť do jazyka. No viete čo? Vtedy to zahryznutie nebolí, v takýchto prípadoch poteší.

Katarína Lábiková

Katarína Lábiková

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

https://wr07.webnode.sk Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu