Zvláštna charita

Nevedeli sme sa dočkať, kedy už konečne prídu po všetok ten nábytok. Zvonček však predsa len jedného dňa zazvonil a do bytu vošli pracovníci charity. Objednali sme si ich nákladné auto, aby nám odniesli do ich charitného obchodu nábytok. Veľmi pekne zachovalú sedaciu súpravu, mahagonový rozkladací stôl a stoličky a novú chladničku a práčku. Slušné kusy nábytku si začali náhlivo prezerať dvaja muži v strednom veku a po piatich sekundách povedali: "Sorry, nemôžeme to vziať, pretože sedačky nemajú tú správnu nálepku, že sú voči ohňu odolné. Boli tam síce dve nálepky, ktoré tvrdili, že kedysi prešli nejakou tou kontrolou, no ale ako už povedali, nebol to ten typ nálepky, ktorý hľadali. Kúpili sme ich pred rokom v takom istom charitnom obchode, no ale nevadí. Tak sme sa teda presunuli k nášmu krásnemu stolíku. Prevrátili stoličky hore nohami a vyriekli tú istú vetu - nemajú nálepku. "Ok, tak si teda vezmite iba stôl, pretože ten nálepku nepotrebuje," nervózne sme vyriekli. "Ibaže stôl bez stoličiek nám nikto len tak ľahko nekúpi," jednou vetou zakončil náš biznis človek s logom najobľúbenejšej anglickej charity pricapenej na tričku. Vzali si teda novú chladničku a práčku a so slovami "thank you" odišli z nášho bytu. Na druhý deň mi to akosi nedalo a vybrala som sa priamo do ich predajne. Ako som tak začala prevracať matrace sedacích súprav, vedúci sa začal okolo mňa nervózne prechádzať. Venovala som mu svoj špeciálny vražedný pohľad, ktorý si vždy nechávam na výnimočné situácie a naštvato zabuchla dvermi. "To máš za to, že som nijakú nálepku nenašla. Zato strašných stolov bez stoličiek neúrekom. Cestou domov som uvažovala, čo je to za čudnú charitu. Keď som to ráno rozprávala v práci svojim kolegyniam, vraveli, že to je normálne, jednoducho nemali na predajni voľné miesto. Takýto argument zo strany charity by som však dokázala skôr pochopiť, ako nejaké kecy o nálepkách a stoloch bez stoličiek.