Že minister spravodlivosti klame, nevie sa vyjadrovať a na verejnosti tancuje Kalinku, som po dňoch nejak zabudol. Slotu si ani nevšímam, i keď ma udivuje, že si beztrestne môže porušovať nie len zákon, ale aj demokratickú ústavu a princípy ľudskosti. Nerozumiem, ako môže také niečo akceptovať národ, ktorý si privlastňuje prívlastok demokratický.
Opozičný poslanci, nie sú na tom o nič lepšie. Myslia si, že sa chovajú čestne a slušne. No okrem toho, že sú poslanci, už aj občania. Sadne si slušný a čestný občan do miestnosti napríklad s vyššie vymenovanými indivíduami?. A keďže sú aj poslanci, sú najbližšie k tomu, aby proti tomu mohli niečo spraviť. Aby povedali nie, a nie iba si zakrývali oči. A nie je nový problém! Tí ľudia sú v politike roky, no nie a nie odísť. Správny politik by okrem iného mal vedieť, kedy je čas odísť... A ak napríklad taký Slota neporušuje ústavu SR, tak sa vzdávam svojho rozumu.
Ináč ma aj dostalo, že verejný protest proti spievaniu slovenskej hymny na školách prišli podporiť iba poslanci maďarskej strany. Hm, "najmudrejšie strany (napr. SDKU-DS, SaS) " asi nezaujíma, že ľudia protestujú...
Ale nie o tom som chcel písať, teraz, keď nám najviac práce, že som takmer 3 mesiace nebol ani doma. Po odpovedi spomínaného priateľa som sa začal pýtať ostatných študentov gymnázií, a naozaj, nemajú učebnice. Jedna kamarátka mi povedala, že im aspoň učiteľka píše poznámky vo Worde. Čo je obdivuhodný prínos učiteľa ale určite nie povinnosť. Potom som sa dozvedel niečo o reforme a mal som pocit akoby Slovensko chcelo vychovávať ľudí, ktorí budú robiť to málo (veľmi málo), čo sa naučia a najlepšie, ak nebudú pri tom vôbec uvažovať.
Aktuálna situácia je taká, že na gymnáziách je o tretinu menej učiva a pribudli predmety ako kultúra a umenie (čo je super, ale sú podceňované a nič sa na nich nerobí). Na matematike sa vyhodili rovnice/nerovnice s parametrom, ale limity a integrály ostali. Pričom rovnice/nerovnice s parametrom sú elementárna vec (poniektorí sa to učili už na základnej škole) a ich pochopenie je celkom pekné myšlienkové i matematické cvičenie (ale v matematike na školách už asi dlho chýba pochopenie. Ľudia sa naspamäť naučia algoritmus, ale nemajú šajnu prečo to je tak. A keď som to pár ľudom ukázal prečo, tak trojkári odrazu boli najlepších matematikári v triede. Nedávno sa mi jeden študent zdôveril, že ak nad to sadne a snaží sa to pochopiť, tak nielen, že to ide, ale aj ho to začína baviť...) Rovnice/nerovnice s parametrom sa dajú úplne pochopiť bez problémov. Ale v stredoškolskej matematike ostali ostali limity a integrály, čo úplne pochopiť na strednej škole je takmer nemožné. Trúfam si odhanúť, že definíciu limity postupnosti nenapíše viac ako 5% gymnazistov (to ešte nerátam pochopenie tej definície, na čo sa ma pýtajú väčšinou budúci matfyzáci).
Keď som sa čistého jednotkára kvôli jeho veľkým medzerám opýtal maturanta na bilingválnom gymnáziu, či pre každé reálne čísla A,B platí, že A x B je to isté ako B x A, tak aj keď nevedel nájsť protipríklad, myslel si, že komutatívnosť násobenia (tak sa odborne volá ten zákon v matematike) neplatí. Ten čistý jednotkár je ináč naozaj inteligentný človek. Komutatívnosť násobenia je úplne základná vec. Je jeho chyba, že to nevie?
Teda čo vlastne chceme aby študenti vedeli? Potom o čom je jednotka z nejakého predmetu?
A tak som sa začal trochu zamýšľať. Z gymnázia som preč štyri roky a asi som bol predposledný ročník, keď to bola ešte výberová škola. Do prvého ročníka nás nastúpilo 90 z toho 70 s priemerom 1,00. Keď už bol blbý učiteľ, vždy sme mali učebnice, z ktorých sme sa mohli učiť a vedieť.
Nova reforma vyhodila 30% učiva. Ale nemyslím si, že ho bolo nejak veľa. Takmer jediný problém bol literatúra, kde bolo nutné memorovať kvantá učiva, ktoré človek zabudol hneď po maturite. Ako pamätám si, o čom bol starovek, stredovek, humanizmus, realizmus, klasicizmu atď. aj viem niečo o Štúrovoch a Učenom Slovenskom Tovarišti. Ale to akurát tie základne kostry, ale 95% čo som musel na literatúru vedieť, som zabudol. Áno, pochopím nadčasové diela klasikov, hneď po ruke to mám Candide, Dekameron, Karla Čapka, ale bolo aj toľko úplne dobových kníh, že ak človek nežil v tej dobe, tak vôbec nechápe aké problémy sa tam rozoberajú... A keď bolo toľko memorovania na literatúre, priestor na nejaké chápanie, kreativitu takmer ani nebol. Najdôležitejšie bolo memorovať (do maturity). Ale ináč, asi keby sa literatúra (čo je sama o sebe krásna) učila rozumne, tak by som nepovedal, že gymnázium bolo ťažké.
Vyzerá to tak, že gymnázium už viac nie je výberová škola, pre budúcich intelektuálov. Myslím, že si je treba uvedomiť, že síce áno, sme všetci rovnakí, čo sa týka práva na život, na šťastie, lekársku starostlivosť. Ale sme aj iní. A teda robiť taký kompromis, že rovnaké vzdelanie pre všetkých asi nebude najlepšie riešenie, lebo trpia všetci. Trpia učitelia, lebo sú veľmi rôzni študenti. Trpia študenti intelektuáli, ktorí túžia po vedomostiach a poznaní, ale v škole robia niečo nezmyselné alebo sa nudia preto, aby to aj zvládli študenti, ktorí nie sú intelektuáli. A tí ktorí nie sú, tak sa tiež trpia, lebo je to pre nich náročné a lepšie by im bolo niekde na nejakej odbornej škole. Nakoniec to končí tak, že všetci robia nezmyselné veci a nikto nie je skutočne užitočný a ani spokojný. Pri čom by mohli aj všetci...
Ale keby aspoň boli učebnice, aby sa mohli tí, ktorí chcú vedieť, mohli učiť... Ale učiť sa na internete goniometrické rovnice, ani neviem ako napísať, aké to je. Asi iba na plač. Veď si ničíme vlastnú budúcnosť... :(((((
P.S.: Najlepšie na tom je, že toto média nezaujíma. A možno ani nikoho. A možno iba ja by som plakal, keby som to takého školského systému musel dať svoje deti...
