Súdnictvo je na Slovensku kapitola sama o sebe. Počnúc Harabinom ako ministrom spravodlivosti a predsedom najvyššieho súdu (autor skoršie obdobie nepamätá), cez spackanú a medzinárodnú hanbu pri voľbe ústavných sudcov až po zjav menom Jankovská, o ktorom sa podľa všetkého v súdnictve dávno vedelo ale určité sily ju ochraňovali do posledného únosného okamihu a ďakovali jej za doterajšiu prácu. Bohužiaľ, dnes už vieme, že zjavom Jankovská sa to ani náhodou nekončí. Práve preto by sme o to viac mali apelovať na kvalitu, morálku a etiku budúcich sudcov.
Tento príbeh bude o myslení mladého právnika a jeho motivácii stať sa súdcom, ktorá napokon vyústila do straty priateľstva.
S Lopatkou sme sa zoznámili náhodne. Nikto z nás od toho nič nečakal. No keď sme sa dali do reči, ťažko nám bolo prestať. Vzájomne obohacujúce sa diskusie a neskôr aj radosť z nich boli veľké a čoskoro aj pravidelné. Neraz trvali hodiny. Pre oboch sa stali niečo ako intelektuálnou výzvou. Preto som bol veľmi rád, že Lopatka sa rozhodol byť sudcom. Aspoň pri pohľade z vonku tam treba šikovných a schopných ľudí ako soľ. Hehe, práve som sa pousmial. Asi tak vnímam naše súdnictvo. Ako keby všade bolo samé zlato ale soľ nikde.
Veľa krát sme mali rozdielne pohľady na vec ale kamarástvu to vôbec neprekážalo. Rešpektovali sme sa navzájom a iný názor sme brali ako prirodzenú súčasť diskusie. Ani jeden z nás si z toho ťažkú hlavu nerobil. Neraz som si vyslúžil nálepku idealista, ale prišlo skôr mu to krásne, pretože vraj je takýchto ľudí strašne málo a veľmi mi držal palce.
Netrvalo dlho a pomedzi diskusie sme zdieľali aj plno osobných vecí. Keďže Lopatka robí všetko preto aby bol sudcom, veľa krát vravel prečo mu imponuje práve kariéra sudcu. Je to presne pre jeho povahu. Je sám sebe pánom, takmer nikomu sa nezodpovedá, nemusí nikoho stretávať alebo riešiť vťahy na pracovisku a o väčšinu rutinnej práce sa postarajú sluhovia. „Pardón, dnes sa im hovorí asistenti," opravil sa. Spominal aj plat, i keď mu prišiel veľmi vysoký. Férovejšie by mu prišlo, keby sudcovania zarábali trochu menej. Na margo platu, skor tak polovážne poznamenával: „Keď vidím tie platy v IT, vravím si, ach Lopatka, mal si byť informatik." Keď to počujete prvý krát, druhý aj tretí, príde vám to úplne v poriadku. Ja som to počul viac krát. Viac ako desať krát. Vravím si, že fajn, nie som proti tomu, je to úplne v poriadku. Ale veď sú to iba samé osobné výhody. To snáď nie je to, prečo chce byť Lopatka sudcom. Tak som sa spýtal: „Lopatka, poznáme sa, vieš, že ťa mám rád, ale aká je vlastne tvoja motivácia stať sa sudcom? Lebo mi príde, že spomínaš iba aké samé to má pre teba výhody. Niečo ako teplé miestečko."
Jeho odpoveď ma šokovala. „Čo teba do toho, aké sú moje kariérne motívy? Teba je do toho úplne nič. Moje motívy su pre teba úplne irelevatné. Nikto mi nebude kecať do mojich motívov. Aj keby to malo byť teplé mietečko. Ja sa do tvojích nestarám!"
„Ufff," povedal som si. Reagoval som, že motiváciu a predpoklady považujem za dôležitejšiú vec ako vedomosti a prax. Hlavne na juniorskych pozíciach. V mojom okruhu sa na motiváciu ľudia pýtajú úplne bežne. Navyše je verejné známe, že kandidáti na post ústavného súdcu písali motivačné listy. Ale hlavne povolanie sudcu považujem za poslanie a službu spoločnosti rovnako ako prácu lekára, učiteľa alebo politika. A vôbec, prečo by niekto svoju motiváciu skrýval ak je zákonná, etická a morálna? A nie je sudca práve ten, ktorý by sa mal najviac zaujímať o motívy obžalovaného?
Povedal som mu, že jeho reakcii nerozumiem a dosť silno sa mi nepáčí, lebo významne spochybňuje v mojich očiach predpoklady na to, aby niekto, kto odmieta zdeliť svoju motiváciu sa stať sudcom, by mal stať sudcom.
Pokračoval útokom:„ Prečo robíš ajťáka? Dávaš aspoň polku výplaty na dobročinné účely??? Ako pomáha tvoja práca svetu? Koľko dáva tvoja spoločnosť peňazí na nejaké dobročinné účely? Mávate nejaké charitatívne večierky? Máte nejaké fondy, štipendiá?" Hoci som mu odpovedal, ale nerozumiem, ako tieto otázky prezentujúce sa ako odpovede súvisia s jeho motiváciou byť sudcom, Tie odpovede mi skôr pripomínali odpovede politikov, keď nechcú odpovedať na otázky a u politikov sa mi rovnako silno nepáčia. Avšak pri sudcovi by som rozhodne čakal, že sa bude držať témy. Nakoniec mi oznámil, že toho idealizmu je už na neho veľa a naše kamarátstvo sa skončilo.
Chcem poznamenať, že žiaden Lopatkov postoj by mi až tak extrémne nevadil, ak by chcel byť advokát alebo hocikto iný, kto nerozhoduje o osudoch ľudí, predsa len ... po tých všetkých diskusiách a pekných veciach ktoré urobil ho mám rád, ale... takto si rozhodne nepredstavujem múdreho, spravodlivého a nestranného sudcu.
Toto nebol jediný varovný signál, ktorý v mojich očiach spochybnili predpoklady Lopatku na post sudcu. Uvediem pre mňa tie najokatejšie.
Kňaz je pedofil.
S pánom predsedom parlamentu Dankom videl v televízii kňaza a označil ho za pedofila. Spýtal som sa, či má aspoň nejaké indície, že je ten konkrétny kňaz pedofil. Nemal ani dôkazy ani indície ani ho nikdy na živo nevidel. Ale povedal: „Je to v poriadku. Je to technické označenie.“ Pokračoval slovami: „Úprimne, vzhľadom na počet kňazov je štatistika zneužívania 30 - 40 % a to si nerobím srandu.“ Dodnes to vníma, že je to v poriadku a neospravedlnil sa za to. Mimochodom, toto bol prvý taký ten vedomý varovný signál, pri kto som som za zastavil a narovinu mu povedal, že toto hádam nemôže myslieť vážne. Tie ďalšie som bral s určitou dávkou rezervy.
Sprievodca vo vlaku.
Toho neoznačil za pedofila, ale popísal som mu moju, podľa mňa milú príhodu a jeho záver bol na mieste sprievodcu vyhodiť . Ani po hodine diskusie ho nenapadlo zmeniť názor. Celá príhoda spočívala v tom, že sprievodca vo vlaku sa opýtal zmäteného chlapca, prečo nemá štiknutý lístok. Chlapec, ktorý bol aj výzorovo cudzincom, sa spýtal: "English?" Sprievodca si zamrmlal: "OK, English, neriešime ..." a štikol mu lístok. Lopatka má názor, že žijeme v 21. storočí a po anglicky dnes musí vedieť aj upratovačka.
Z ďalšich rozhovorov vyplynulo, že veľmi rád by mal tú moc okamžite vyhadzovať ľudí v každej profesii za prehrešky podobného rozsahu. I keď samozrejme, o tom, či je to prehrešok, by sa dalo diskutovať.
Nahlasovanie príspevkov ako kratochvíľa
Lopatka sa mi zdôveril, že veľmi skoro pochopil, že mentálne je na tom lepšie ako 98% a tak je elita. Teraz si to spojte. Šikovný a schopný právnik, ktorý také niečo o sebe tvrdí. Bol by som očakával, že bude riešiť ťažké veci s významným dopadom na spoločnosť. To očakávam od elít spoločnosti. Ale Lopatka má kratochvíle, kde nemá s kým bojovať, lebo je v nich automaticky víťaz každý príčetný človek. Sleduje Otca Kuffu aby sa z neho mohol vysmievať, podobne sleduje Danka, Blahu či Kotlebu. Je vášnivým diskutérom. Avšak diskutuje v diskusiách, ktoré by sa dali označiť ako žumpa, a ktoré príčetní ľudia skoro nečítajú. Predsa nepotrebujete bojovať s ľuďmi, ktorí všetko vedia, pravdu majú iba oni a ľubovoľný racionálny argument je automaticky tá najväčšia sprostosť na svete a vy jeden ******** (doplňte si hanlivý výraz, ktorý unesiete). Lopatka tie príspevky číta, nahlasuje a jeho najčastejší komentár je typu: "A toto hento tuna má rovnaké volebné právo ako ja".
Mimochodom, Lopatka nedávno robil štátnice na Právnickej Fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a je pre neho komické, že niekto ako ja spochybňujem jeho predpoklady na sudcovský post.
Odhliadnime od odborných kvalít Lopatku, ktoré asi bude spĺňať bez problémov. Príde vám prijateľné, aby takto premýšlal sudca?
Ďakujem za vaše názory.
