Pár priamych reakcií a potom sa pokúsim abstrahovať myšlienku v pozadí.
Klasika, na telesnú nie každý má talent, prečo by mala kaziť priemer. K priemeru sa vrátim na koniec. Zatiaľ to odbijem tým, že na matematiku nie každý na bunky a často priemer kazí. Pre zaujímavosť článok Opravdu nikomu nevadí, že hloupneme?
Ďalší argument bol pri telesnej, ale myslím si, že je nezávislý na predmete. Ak nemá talent, prečo by sa mal snažiť. Poznám až veľmi veľa ľudí, ktorí sú vďačný telocvikárovi, že ich dotiahol k športu aj keď sa na to necítili.
Zbytočná buzerácia. Tiež, nezávislé na predmete. Poznám telocvikárov, ktorí nenútili cvičiť slušné dieťa, ak si našlo nejakú inú zmysluplnú. Ak nie, smola. Flákať sa nebude. Ja som mal na gymnáziu s dejepisu jednotku, i keď som ho vôbec nevedel. Ale učiteľovi bolo jasné, že mám perspektívu a potenciál na iné veci a toto ma fakt nezaujíma. Čím mi svojím veľmi pomohol, lebo vtedy som bol ešte mladý a známky sa mi videli dôležité. Ale mohol ma kľudne buzerovať ako akýkoľvek iný učiteľ na úplne inom predmete na úplne inej škole mohol buzerovať len preto, že svoj predmet považoval za najdôležitejší na svete. To nie je o telesnej. To je o učiteľovi. Ak sa buzeruje, zlyhal učiteľ.
Telesná by mala byť o šanci sa hýbať, nie o známkovaní. Vážení, aj matematika by mala byť o šanci uvažovať a predsa sa známkuje.
Známkovanie OK, ale nemal by sa známkovať výkon ale prístup. Neviem ako Vy, ale ak ide o niečo, za čo mam dostať zaplatené, tak jediné, čo zaujíma toho, kto ma platí je výkon a výsledok. Keď na to mám mesiac a viem to spraviť za 5 dní, môžem celý mesiac nič nerobiť, potom to spraviť za 5 dní a keď je s mojím výsledkom spokojný, necekne ani slovo. Ak stihnem do termínu, je to OK. V tejto konzumnej spoločnosti ľudí zaujíma iba výkon a výsledok. Prečo by sa na telesnej malo hodnotiť niečo iné?
Zbytočné zhoršenie (vylepšenie) priemeru. Osobne poznám iba jedného človeka, ktorý zvládal všetky predmety vrátane výchov na jednotku. Ja neviem kresliť, ale napriek tomu je to mojou súčasťou. Alebo to nemá byť mojom súčasťou iba kvôli priemeru? Keď sa mi to roky nedarí, tak je rozumné ísť študovať kreslenie? Alebo ak sa mi darí v matematike a rozhodol som sa ju študovať, tak mala by sa vysoká školu kde idem zaujímať o známku z kreslenia či zemepisu?
Mám pocit, že sa dnes spoločnosť delí na ľudí pracujúcich hlavou, fyzicky a umelcov. K tomu je ešte zaužívané, že napríklad matematik je iba matematik a nemôže byť vrcholový športovec či byť hudobný virtuóz.
Priemer. Je všeobecne známe, že ľudia s výborným priemerom skončia pri vcelku priemernej práci. Vysvetľujem si to tým, že tí ľudia stavili na osvedčenú cestu, kde nemusia veľmi riskovať. Nemal by ich byť problém zamestnať. Len trochu smutné je to, že drvivá väčšina populácie vykonáva prácu, na ktorú by im stačil intenzívnejší polročný kurz, ale napriek tomu sa študuje roky.
Mám rád Staroveké Grécko. V mnohom, podľa mňa, obsiahli múdrosť vekov. Mali aj ideál človeka, tzv. kalokaghatia. Aby človek mohol byť pánom tvorstva, musí pracovať hlavou. Aby mal v poriadku psychiku, nemôže zanedbávať ani svoje telo. A aby cítil, že ma život zmysel, potrebuje lásku a umenie.
