
Išli sme na výlet – dvaja – autom. Prvé čo som zistil, bolo, že je to len cca
5 hodín autom a 505km do Nového Sadu, kde sme to plánovali zapichnúť (Nový Sad –
2. najväčšie mesto v Srbsku po Belehrade). Môj šofér a spolujazdec Marián ešte v Stupave zahlásil: Máme všetko, okrem zelenej karty.... treba ju??? Zavolal som bývalému kolegovi, ktorý pravidelne jazdí do Maďarska....ubezpečil ma, že od neho to zatiaľ nikto nikdy nechcel a že keď ma zastavia policajti, mám mu zavolať = že on sa s nimi porozpráva a vybaví mi 3-násobnú pokutu....= vďaka fiam.
OK, vyrazili sme. Cesta cez Maďarsko = len diaľnica, čiže pohoda (diaľničná známka platná na 4 dní = 220,-Sk). Maďarsko-srbská hranica – maďarský colník si pozrel pasy – ok, môžete ísť. Srbský colník nás zabil hneď prvou otázkou: Máte zelenú kartu? (Neveríííím, čo to chce?) Nemáme. Čo to máme napísané na čele? OK choďte tam a kúpte si ju – šoférov pas zostal u neho.....Jasné, kúpime a ideme predsa ďalej = jednoduchá matematika. Budova vedľa colnice – samí špediční špecialisti....
Marián sa vrátil a s úžasom jeho vlastným hovorí: počúvaj chlapec, oni chcú odo mňa 120 euro!!!!! Čóóó?? Hmm prehľadajme celé auto, veď majiteľ vravel, že by mala byť v aute. Našli sme 3 zelené karty k 2 autám – všetko rok 2005 a 2006.....Hovorím: choď za colníkom ukáž mu tú starú zelenú kartu možno si to nevšimne (ha naivný chlapec), veď bielu kartičku máme v poriadku....Marián vyskúšal trik so starou zelenou kartou, ale colník to nezbaštil. Ale povedal zázračnú vec: ak to máte zaplatené, nech vám to prefaxujúúúú. Aha.
Začali sme telefonovať do SR, samozrejme že chvíľami sme nemali signál a podobné záležitosti. Majiteľ zatiaľ prehľadal svoje obydlie a na naše prekvapenie dokonca našiel inkriminovanú zelenú kartu a dokonca asi po polhodine ju nafaxoval. Strata času asi 1 hodinka, ale colník nám aspoň vrátil pas.
Už nás čakala len asi 80minútová cesta do Nového Sadu. Po príchode do NS sme mali na druhom exite odbočiť a počkať nášho hostiteľa na benzínke. Jednoduché však? No my sme samozrejme museli zle odbočiť, takže sme čakali na úplne inej benzínke. Zatelefonovali sme Željkovi, a po anglicky sme mu začali vysvetľovať kde sme, kde ho čakáme. Prišla jeho otázka: You are on the highway with two lines? YES, YES. Ooooh shit. Please wait. Asi po 20minútach nás našiel – vďaka Željko.
p.s.: (Telefonovanie v Srbsku - na čerpacej stanici sa oplatí kúpiť srbská SIM karta – 200DIN, stojí 3 eura, ale celé 3 dni sme prostredníctvom nej telefonovali a neminuli sme ju, samozrejme v rámci Srbska)